Trinásta časť- MUSÍŠ MA MILOVAŤ

09.04.2013, niekde

V tej chvíli bolo počuť len Freddyho zrýchlený dych a rýchle obúvanie jeho topánok. Pomaly otvoril dvere na nejakom byte, vyšiel von a potichu ich zavrel. Zbehol rýchlo dole po schodoch, pričom ich bral po dvoch a vybehol z trojposchodovej bytovky. Schoval sa za veľký dub, ktorý rástol v parčíku.Tento strom obklopoval túto stavbu a sledoval okná určitého bytu. Po čele mu stekali kropaje potu. Dýchalo sa mu stále ťažko, keď si všimol zasvietenie svetla v okne, ktoré tak trpezlivo sledoval. Rozbehol sa zo všetkých síl dole ulicou, pričom mu po tvári stekali slzy.  

14.02.2014, Bratislava, Mlynská dolina, Átriaky

Matej Federla sa balil práve v izbe číslo 17 v Átriakoch C. Odchádzal, opúšťal školu, opúšťal internát, odchádzal preč v ústrety svetlej budúcnosti. 

Ráno mali strašne chaotické. Mali ísť autom, ale on nebol schopný to vybaviť s otcom, tak nakoniec museli ísť vlakom. Vybrali sa peši na stanicu, kde skoro až pri staničnej budove Freddy zistil, že zabudol kľúče od internátu, tak sa taxíkom vracali k nemu. 

Celá cesta do Bratislavy prebiehala potichu, pretože nemali peniaze, ako by sa vrátili domov. Vystúpili na ŽST Vinohrady, odkiaľ sa odviezli električkou číslo 5 na zastávku Lafranconi, a odtiaľ autobusom číslo 39 do Mlynskej doliny. Na Freddyho ISIC si dali v Eat and meet párky a praženicu a on ostal Freddyho čakať, kým sa pobalí. Pozeral sa z okna poloprázdnej jedálne von na Mlynskú dolinu. Sneh tento rok ani nebol, ale dnes bolo veľmi smutno vonku. Holé stromy bez listov dotvárali dokonalú atmosféru. Vyšiel pred jedáleň, kde po pár minútach počul, ako niekto schádza po dosť schátraných schodoch. Bol to Freddy, ktorý mal cestovnú tašku, ktorú mu požičal on prepchatú rôznymi vecami. Z rohu tašky trčala rolka toaletného papiera. 

" Mali sme ísť tým autom. Neviem ako toto odtrepeme domov, ale dobre." hneval sa Freddy, pričom sa zarazil, lebo domovom už nazval jeho dom. 

Pomohol mu s taškou a zamierili smerom k Šturáku, kde sa mal stretnúť s Martinom Slažanským. Bol to chalan, ktorý sa ozval Freddymu, že si s ním vymení miesto na átriakoch. Už ich čakal. Vyzeral sympaticky. Mal oblečenú čiernu bundu, modré rifle a biele tenisky. Obaja spolu s Freddym zmizli niekde za turniketmi a on sa zadíval na televíziu, kde práve bežal Komisár Rex.

Vtedy automaticky otvárajúcimi dverami vošiel chalan v bielej bunde, ktorý mu bol strašne povedomý. Nevedel ho ale zaradiť. Keď v tom niekto na neho zakričal: " Majo!"

Vtedy mu doplo. Je to ten Majo z átriakov, s ktorým Freddy dačo mal. Hodil na neho zhnusený pohľad a ďalej sledoval detektívku. Našťastie kým Freddy prišiel, tak Majo odišiel a Martin sa išiel ubytovať a oni dvaja prešli do nákupného centra Cubicon a začali riešiť, ako sa vlastne dostanú domov, keďže peniaze nemali. 

Freddyho nechal sedieť v strede Cubiconu na lavičke a vybral sa do Billy kúpiť dáku čokoládu. 

Mal posledné dve eurá a bolo mu to dosť jedno. Uvidel, že Milka Triolade je v akcii, tak neváhal a zobral tú. Podišiel k pokladni, narazil do chalana v bielej bunde. Nie! Nie, zase to bol ten Majo. On má ale šťastie. 

Freddy ho čakal, pokúšal sa písať aj dákej svojej sesternici, ale žiadna nemala peniaze, aby mu požičala. Vtedy sa on postavil a rozhodol sa pre zúfalé riešenie. Opäť zavolal Viktorovi, ktorý im poslal na účet 150 eur. Opäť boli na chvíľu zahojení a mohli ísť domov. Dopriali si večeru v Agneze a do Palárikova prišli o pol deviatej. 

20.02.2014, Komárno, Romanin byt

Romana Šábiková odprevádzala z bytu svoju známosť s ktorou strávila predošlú noc. Bol to dajaký Milan, čo bol od nej podstatne mladší. Dala mu bozk a zaviazala si krátky čierny saténový župan. Dala variť vodu na kávu a vošla do sprchy. Keď vchádzala do kuchyne, tak hodiny nad linkou ukazovali 7:02.

Skoro už s jarným slnkom si sadla v kuchyni za stôl a dumala, že dokedy ju toto bude baviť. A nie je to jedno? Vyhovuje jej to aktuálne, tak čo kto má s tým. Vstala a išla sa pripraviť do práce. 

Tomáš Antal prišiel v ten deň z práce veľmi neskoro. Vlastne by prišiel už skôr, ale nechcel byť doma. Neznášal to tam.

Jeho žena Simona už bola doma. Neznášal ich dom. Bolo tam všade tak čisto a dokonale, až to nebolo normálne. Rozhodol sa to dáko riešiť, ale nevedel ako. Kupodivu sa to vyriešilo za neho. 

Simona vošla do predsiene ako vždy perfektne upravená s úsmevom porcelánovej bábiky. 

" Ahoj miláčik.Aký si mal deň?" spýtala sa a chcela mu vyzliecť sako. 

" Čo...čo to robíš?" trhol sa 

" Chcem aby si mal pohodlie, pripravila som tvoje obľúbené rezne saltimbocca, to máš rád, nie Tomáško?"

Opäť ním trhlo, už to nevydržal. 

" Chcem sa rozviesť."

" Prosím?" opýtala sa Simona, pričom jej umelý úsmev neschádzal z tváre.

" Mňa...mňa už toto nebaví. žiť ako v reklame na prací prášok."   

" O čo to tu hovoríš?" úsmev stále zostával, ale hlas bol podlomený

" Prosím Ťa, ako funguje naše manželstvo? Samá pretvárka len. Deti sme nemali, nikdy si ich nechcela a hráme perfektne naše úlohy v spoločnosti a vyzeráme ako dokonalí manželia. Akoby nám niekto písal scenár. "

" Nie, ja nie...nemôžeš ma predsa opustiť. Ja mám rada naše úlohy, nechcem sa učiť nový scenár. Prosím nerob mi to." povedala Simona a Tomáša jej slová veľmi vydesili. 

Úplne roztrasený si zobral pracovnú aktovku a odišiel z domu. Simona sa usmievala, vzápätí mračila, až sa jej výraz tváre zmenil v zúrivú grimasu. Rozplakala sa. Zrútila sa na predsieni ku schodom a začala nariekať. Trvalo to len krátku, naozaj krátku chvíľu, kým sama seba presvedčila, že to Tomáš nemyslel vážne. Postavila sa zo zeme a išla do kuchyne. Vybrala múku. Urobí jeho obľúbený banánový chlebíček. Začala krájať banány. 

Tomáš si sadol do malej kaviarničky v centre Nových Zámkov,zadíval sa na auto s novozámockou ŠPZtkou a otvoril notebook. Objavil emailovú adresu  na Romanu tak sa jej rozhodol napísať. Nevedel ako začať. Napokon napísal:

Ahoj Romanka. Hádaj kto ti píše? Spomeň si na naše jazierko. 

Nepodpísal sa, emailová adresa tiež nevypovedala o tom kto je, takže dúfal tajne, že mu odpíše.   

20.02.2014, Palárikovo

Na Palárikovo svitlo nové ráno. Bol štvrtok, asi pol ôsmej ráno, keď sa On dozvedel, že v noci sa udial v dedine krvavý masaker. Dvaja mladí ľudia počas noci zahynuli. On neskúmal dôvod, kto za čo a podobne. Nikdy ho dedinské klebety nezaujímali. Opäť sa dostalo dedinských supom isté sústo do ich úst. 

Zobudil Freddyho a povedal mu o vražde, čo sa udiala a pomaly vstali a čelili novému ránu a dňu. 

Margaréta Federlová si obliekla hrubý vlnený sveter. Ďalej si dala na seba hrubú krémovú bundu a šál a vybrala sa na nákup do potravín.

Dnes nepracovala, mala dovolenku, bol krásny štvrtkový deň. V pondelok mal mať jej syn meniny, tak sa rozhodla, že poobede pôjde do mesta a niečo mu kúpi. Navyše sa jej syn Slavo, ktorý bol od Freddyho o dva roky mladší zahlásil, že príde budúci týždeň k nim aj so svojou priateľkou, ktorá sa volala rovnako ako ona, Margaréta. Nevynechala ani teraz, aj keď mala nákupnú tašku v ruke, návštevu miestnej kaplnky. 

 Vošla do malej miestnosti, kostol bol uzavretý. Ladne vošla rukou do nádobky so svätenou vodou a kľakla si. Musela sa kajať, mala sa začo kajať. Cítila sa previnilo skoro celý život. A najmä za jednu vec, ktorú spravila a stále jej neschádzala z mysle. Po tvári sa jej vždy kotúlali slzy, ale vedela, že keby môže vrátiť čas, urobila by všetko tak isto.  

Potom sa pomaly pobrala do obchodu. Kúpila kuracie rezne a šampióny, to chcela uvariť v nedeľu. Sľúbila svojej mame Gizele, že jej kúpi v jednote kryštálový cukor, sľub dodržala a ešte jej ho musela aj odniesť. 

Nechcelo sa jej. Svoju mamu v láske nemala, ovšem mala k nej úctu. Prišla k nej. Gizela bola ešte čudnejšia ako obvykle. 

" Ahoj mami, priniesla som ti tie 3 kilá cukru." Margaréta sa naozaj pokúsila usmiať, ale veľmi jej to nešlo. 

Vtedy Gizela povedala niečo, načo Margaréta myslela každý jeden deň, ale kebyže sa jej to spýtate, neprízná vám to. Bol to jej kostlivec, to čoho sa najviac bála. 

" A čo keď Maťko  zistí, že Slavo nie je jeho otec. Čo urobíš potom? " schladila ju Gizela.

" Prečo by sa to mal niekedy dozvedieť? " hovorila Margaréta a v hlave mala len jeden jediný deň. Deň, keď sa Matej narodil a ona prisahala, že sa ho musí vzdať, pretože bol počatý v obrovskom hriechu. Nedokázala to, priveľmi ho milovala, hneď od narodenia. 

" Čo keď sa jedného dňa  vráti?" 

" Nie mami, nevráti sa, nebol tu toľké roky, prečo by mal prísť práve teraz?"

" Ale čo keď...."

Margaréta zvýšila hlas, pretože sa už celá chvela. Po tvári jej stekal pot a cítila, že o chvíľu ondlie. 

" Mama mlč!" povedala už s plačom Margaréta a vybehla z domu. 

" Ach ja neborká, prečo som to nezarazila už vtedy, prečo...." Gizela si sadla v kuchyni za stôl a tvár si schovala do dlaní. 

Medzitým v Palárikove okolo jednej hodiny poobede sa Freddy a on rozhodovali, že čo robiť. 

Keďže mali ešte  z peňazí od Viktora, tak vyrazili pomaly do Nových Zámkov. Ešte predtým ako odbočili na Ľudovítov išli sa na aute previesť po dedine. Vonku bolo už skoro jarne, takže sa cítili príjemne. Za cintorínom si všimli policajné auto, ktoré meralo rýchlosť. Zastavili ich. Nesympatický policajt skontroloval doklady od auta a Freddyho vodičský preukaz. Pustili ich. Freddy troška dupol na plyn a ani nie za 10 sekúnd bolo auto za nimi. Policajné auto, aby sme boli presní. 

Policajt sa rýchlo vyrútil z auta a Freddymu naparil 100 eur pokutu, že prekročil rýchlosť. Obaja to brali tak, že jednoducho im tú pokutu chceli dať. Musel to zaplatiť do 5.3. Znechutení obaja sa vydali do Nových Zámkov. 

V nákupnom centre Aquario v Nových Zámkoch to bolo mŕtve. Ani človeka, teda možno jeden-dvaja, ktorí tu boli aj tak omylom. 

Dali si tu cestoviny a Freddy sa trápil, že čo a ako zaplatí pokutu. A on ako vždy, mu chcel dákym spôsobom pomôcť. Nevedel však, že teraz sa mu to nepodarí. 

Potom sa vrátili domov, robili si koláč a večer dostali opäť chuť sa povoziť.

O šiestej večer vyšli pred dom. Stále bolo cítiť zimu vo vzduchu. Teplota dosahovala asi mínus dva stupne. Freddy mal na sebe svoju obľúbenú fialovú zimnú bundu, ktorú mu dala Margaréta minulý rok na Vianoce. Vošiel do garáže, naštartoval auto, on si prisadol až vonku a vybrali sa na nočnú jazdu autom. On miloval nočnú jazdu. Míňanie pouličných neónov ho vždy fascinovalo.

Dorazili do Nových Zámkov do Lídlu. Miloval to tam a vedel, že kedykoľvek pôjde do tohto obchodu, budú tu večné spomienky s Freddym. Hľadal mascarpone, lebo chcel urobiť tiramisu. Nemali. Pýtal sa predavačky, odvetila mu, že dostanú zajtra.Nepotešili sa tomu, ale nemohli nič robiť. Nasadli do auta, keď v tom jemu niečo napadlo. 

" Zlato, čo keby sme išli do Komárna? Tam je druhý Lídl." povedal on, pretože sa chcel aj previesť. 

" Ja nedbám." povedal Freddy a usmial sa. Naštartoval a vyrazili. Ako prechádzali pomaly jednou uličkou v centre si on všimol muža sediaceho za stolom kaviarne, ktorý rozmýšlal a niečo ťukal do notebooku. 

Cesta do Komárna viedla cez pár dedín, ale pustili si rádio a spievali si pesničky, takže cesta im ubehla rýchlo. Jeho otec nebol doma, čiže ich ani nikto nekontroloval kde a koľko sú. 

Dorazili do Komárna, kde bol Freddy prvýkrát. Mesto ho upútalo. Bolo celé vysvietené. V Lídli Mascarpone mali, takže kúpili dve balenia a vyrazili sa autom objavovať Komárno. Prišli až k hraniciam s Maďarskom.On zacítil náhlu túžbu, aby išli k domu, kde kedysi bývala Romana so svojím manželom. Freddy mu to splnil a tak sa pustili temnou ulicou popri rieke až k ich domu. Za tie roky ho nikto nekúpil a pomaly chátral. Prišlo mu do plaču, ale premohol sa. Potom pomaly vyrazili preč z Komárna. Nezavolal Romane, ale chcel, ale radšej nie. Presne v momente, keď na ňu myslel, ona otvárala email od Tomáša Antala a zhíkla. 

" Nie, to nie je možné!" povedala si sama pre seba a usmiala sa na monitor. Nasadila si okuliare a začala odpisovať. V dnešný večer nikam nejde.  

Bolo asi pol desiatej večer, keď dorazili domov. 

Úplne spokojný a usmiaty otvoril facebook a všimol si, že mu v kolónke " Iné" blíka správa od Freddyho brata Slava. 

" Čauko. Tu je Slavo, Maťov brat. Nevieš náhodou, že čo je s ním, lebo má vypnutý telefón a mama sa mu nevie dovolať a bojí sa o neho, lebo mal prísť tento týždeň domov a dnes je celý deň vypnutý, tak či náhodou s ním nie si. " 

On sa jemne zachvel. Niečo tuší? Alebo niečo tuší Freddyho mama? Skončí sa celé toto dnes? Zajtra? 

Slavo toto napísal na prosbu Margaréty, ktorá bola už celá bez seba. Správu označil ako neprečítanú. Dovtedy sa vrátil už aj Freddy zo sprchy a všimol si, že on je dáko mimo svojho vnímania. 

" Čo sa deje lásik?" spýtal sa ho s úsmevom. 

" Ale...ale nič." usmial sa On a strhol z neho pomaly uterák. 

22.02.2014, Ladzany

Margaréta Federlová sedela v obývačke o druhej v noci potme. Rozmýšlala, dumala, nevedela ešte ako dlho, ale odhalí toho, ktorý jej synovi opantal hlavu. Musí, je jeho matka, je to jej úloha...