Tretia časť- BUDÚCI MILENEC

13.05.2014 - Palárikovo

 

Prudký dážď bubnoval na plechové parapety okien na prvom poschodí. Prechádzal v pološere z miestnosti do miestnosti, v prvej videl ako Freddy stojí v rohu miestnosti a pozerá sa z okna, učupeného v deň, keď si dal poslednú cigaretu, jediac ho vianočku a zapíjať ju Carom, sedieť na zemi a nad neplatným letákom LIDL krájať chlieb, v druhej, kde prežili toľko lásky videl tlmené svetlo nočnej lampy, ktorá pripomenula množstvo krásnych okamihov v tejto miestnosti prežitých, v tretej zase množstvo LP platní z ktorých si vyberali tú a tú na ten a ten večer. V kúpeľni zase  polkruhové svetlo dopadajúce na mramorové umývadlo, sprchový gél s čokoládovou arómou na chvíle vo vani,červená handra použitá pri jednom upratovaní vo februári, odvtedy nedotknutá, rovnako ako aj tričko z druhej miestnosti, tiež od tej doby zložené presne tak ako ostalo, nechané na tom mieste, kde bolo položené. V sprche sa ešte stále ani po troch mesiacoch  neobjavila pleseň opäť. Predsieň plná tmy, ktorá skrývala nespočetné množstvo objatí, či už úprimných, či nie, nie je podstatné, podstatné je to, že boli...

 

09.08.2013 - Nové Zámky, hlavné námestie

 

Nachádzali sa práve na hlavnom námestí v Nových Zámkoch. Freddy fajčil cigaretu a rozprával mu ako cestoval. Z Ladzian prestúpil v Leviciach na expres HRON, ktorý ho dopravil do Šurian a potom rýchlo na autobusovú zastávku pri stanici a smer Nové Zámky. Tam vystúpil minútu po ôsmej ráno. 

Ukazoval mu lístok z WC na železničnej stanici Šurany. Stálo na ňom: Ďakujeme za použitie toalety . Obaja sa tomu pousmiali a šli do jednoty, ktorá bola dominantou námestia. 

Nebolo to už ako kedysi, to je pravda. Prvé poschodie ovplývalo v minulosti kopou obchodov s módou, domácimi potrebami, proste bolo to tam vyhľadávané, ale v dnešnej dobe to už chátralo, druhé poschodie už nefungovalo vôbec. 

Približne po deviatej vyšli zo samootváracích dverí a Freddy sa usmial a schoval vo vrecku banánové kondómy, ktoré práve kúpil.

Nechcelo sa mu do jedenástej čakať na autobus, tak vytiahol z vrecka mobil a zavolal taxislužbu YYY, ktorej číslo mal uložené. Dohodli sa , že ich vyzdvihne pred poštou a ani nie o päť minút dorazil strieborný opel. Potichu, len za zvuku hlásiča, kam má daný taxikár ísť sa dostali až pred ich dom na tichej ulici mimo centra obce.

Freddy ostal v nemom úžase až sa bál, že si to všimne. Tak veľký dom ešte asi nevidel, dobre, vidieť videl, ale ešte v takom nebol. Odomkol a pustil ho dnu, vošli do veľkej haly, odkiaľ sa dalo prejsť vodorovne do kuchyne, boli tam aj schody na poschodie a jedny dvere vedúce nevedno kam. Posadili sa v kuchyni a vytiahli si z chladničky ľadovo zachladené plechovky Mirindy a obaja sa s chuťou napili. Freddy potom nevydržal a postavil sa a šiel k nemu a dal mu pusu a objal ho. Nevedel, či k nemu niečo cíti, cítil taký dobrý pocit, avšak cítil ho už veľakrát. On to nedával najavo, ale už bol až po uši zamilovaný. 

Po schodoch vyšli do jeho izby, kde si Freddy vyzliekol košeľu, keďže ju mal totálne skrz-naskrz prepotenú a zavesil na kľučku dverí vedúcich do šatníka. 

Mal veľmi pekné telo. Nebolo vyšportované, ani nič podobné, ale bolo niečím zvláštne, alebo to on bral len tak? Hruď bola zarastená veľkým množstvom hustých chlpov po ktorých mu stekali kvapky potu. 

" Nechceš sa osprchovať?" spýtal sa s úsmevom a dopil svoju Mirindu

" Iba ak s tebou" povedal tiež s úškrnom a dal mu ďalší bozk. Pritisol si ho k sebe, cítil tú jeho ohromnú vôňu. Nejakú voňavku miešajúcu sa s jeho potom. Cítil ako sa začína chvieť. Debatovali o všetkom možnom, ukázal mu jeho zbierku LPéčiek a okolo jedenástej dorazil jeho otec z Nových Zámkov, priniesol ovčí syr, asi kilo, zoznámil sa s Freddym a ponúkol im, že nech idú autom do mesta, keďže plánovali návštevu dákej reštaurácie. 

Niečo po štvrť na tri nasadli  do auta. Šoféroval Freddy, ktorý mal vždy pred cudzím autom rešpekt, musel sa naučiť ako a čo, teda trocha sa oťukať. Pustili si rádio MAX. Z tejto cesty do Nových Zámkov si pamätal Freddyho sústredenie a pesničku Tired Of Being Sorry od Ringside. Pohmkával si ju ešte veľakrát. V centre Nových Zámkov na pešej zóne si dali dáke cestoviny v pohodlnej rustikálnej reštaurácii. Freddy mu porozprával ako musel rodičov, najmä svoju mamu Margarétu oklamať, že kam ide. Vymyslel si, že má v Nitre zraz so spolužiakmi zo strednej. Dojedli neskorý obed a pobrali sa peši k miestu kde parkovali. V momente ako nasadli do auta ho napadlo, že by mohli skočiť do Kauflandu na malý nákup. Urobili tak, ako chceli. Bol piatok, čiže ľudí tam bolo neúrekom, ale kúpili len málo vecí, dva balíky zmrzliny, biely rum, ľadový čaj s príchuťou broskyne, veľký balík Coca Coly a on si kúpil ešte svoje ochutené mlieko Kravík. Áno, aj napriek tomu, že mal 23 rokov, toto si odpustiť nemohol. Zaplatili pri pokladni číslo dva a vyrazili domov. Zmrákalo sa a meteorológovia predpovedali na noc silné búrky. Dúfal, že nevypadne elektrina, ale na ich ulicou to bolo pravidlom, už ani nie zvykom, že trocha sa pohol list na strome a boli bez "prúdu".

Večer prebehol strašne rýchlo, bavili sa, rozprávali si, čo všetko zažili, bozkávali sa, počúvali LP platne, pozreli si film HODINY, pili domáce víno od Freddyho dedka, ktorý bol povestný na celom strednom Slovensku svojím remeslom. 

Bola polnoc keď vypadla elektrina. Freddy tajne dúfal, že by mohlo už aj k niečomu dôjsť, ale bál sa začať prvý. Dosť sa nudil, film ho nebavil, dvakrát pri ňom zadriemal, tak len popíjal víno, ktoré mu začalo pomaly, ale iste stúpať do hlavy, po asi štvrtom poháriku. 

Okolo tretej ráno si povedali, že pre dnes na to kašlú a idú spať. Bolo teplo, horúca letná noc a obaja spali len v spodnom prádle. Zhasli svetlá a Freddy nahlas preglgol. Využil tú chvíľu, pretože jeho telom lomcovala túžba, veľmi silná túžba. Aj Freddy to z neho cítil, tak sa k nemu naklonil a pobozkal ho jemne na pery. Jeho pravá ruka mu zľahka hladkala jemné chĺpky na hrudi a bozky sa z úst presunuli na krk, kde sa stali o dosť vášnivejšie. Poddal sa tomu, chcel to a to veľmi. Chvel sa asi najviac v živote a užíval si každý jeho dotyk a bozk a potme to bolo všetko ešte intenzívnejšie. Keď sa jeho bozky presunuli na brucho a vedel, že budú postupovať ešte nižšie bol v siedmom nebi. Nedokázal tomu viac odolávať, i keď chcel, alebo nechcel a úplne sa tomu poddal? Čoskoro boli obaja nahí a užívali si na maximum tela toho druhého. Netrvalo dlho a ich telá sa zmietali v silnej vlne orgazmu, pre neho to bolo asi to najkrajšie čo zažil a sám Freddy uznal, že aj pre neho to bolo asi jedno z najkrajších. Dlho to rozdýchaval, stál v strede jeho izby pri veľkom stĺpe, ktorý bol oblepený fotkami Madonny, odfukoval a akoby automaticky hladil jednu fotku z koncertného turné Sticky and Sweet. Pocítil náhlu túžbu sa k nemu pritúliť a zaspať v objatí. Freddy si ale odišiel zapáliť a keď sa vrátil, otočil sa nabok a zahlásil len strohé dobrú noc a ani nie o minútu už odfukoval. On sa tiež otočil na druhý bok a ticho, naozaj veľmi ticho plakal.

V sobotu ráno sa zobudil dačo po siedmej. Freddy ešte spal, cez hlavu mal pretiahnutý vankúš. Perina bola odkopaná na zem. Posadil sa na posteľ a prešiel si po vlasoch. Nespal dlho, ani nie dve hodinky a rozmýšlal čo sa to stalo. Stal sa pre niekoho objektom jeho túžby len na jednu noc? Alebo to bude mať aj dáke dlhšie trvanie? 

Zišiel na prízemie a uvaril si kávu, Freddyho chcel budiť až okolo deviatej, takže mal ešte čas. Popíjal ju na terase, len on so svojimi myšlienkami. 

Po deviatej vyšiel späť a dal mu bozk na pery. Nezobudilo ho to, dal mu teda ešte jeden, to sa už začal preberať. Ale len veľmi pomaly.

" Čo, čo sa deje?" spýtal sa Freddy

" Nič drahý, len je ráno a treba vstávať, o chvíľu dorazí Irenka, vieś tá, čo som ti ju spominál, čo nám chodí pomáhať upratovať. Rád by som ťa s ňou zoznámil"

" A musím?" povedal tak milo a rozospato, že mu musel dať pusu.

"Áno musíš a vstávaj!" 

Freddy sa zdvihol z postele s hlasným zívnutím, hľadal dáke nohavice na oblečenie. 

Irena Karátová dorazila pred desiatou a ako klasickým zvykom každú sobotu si dala najprv kávu predtým ako začala upratovať. Spolu s Freddym zišiel dole a dali si s ňou tú kávu, teda Freddy mal Zvolenský jogurt na ktorý nedal dopustiť. 

Doobeda prebiehalo v tichosti, pretože Irenka upratovala, robila im palacinky a takže museli byť potichu. 

Čas trávili hraním hry Crash Bandicoot, ktorú mal Freddy od kamaráta Michala Valčeka, všetky tri časti. 

Pozvanie na obed dostali krátko po dvanástej. Jej palacinky boli dáko málo sladké. Od svojej babky bol zvyknutý na palacinky, kde bolo veľa cukru. Tuto bola sladká len náplň. Freddy ako si dával granko na palacinku vysypal celú flašu. Smiali sa na tom.

Jeho otec odišiel dakam preč poobede a potrebovali aby rýchlo zmizla aj Irenka, ale ešte mala upratať kuchyňu, chceli si dať hore v rohovej vani horúci spoločný kúpeľ s čokoládovou esenciou. 

Irenka potom čo doupratovala ešte chcela aby jej chlapci našli na internete, dáku "zázračnú" hadicu na polievanie do záhrady. Nič také nenašli, našli jej len dačo podobné, ale to vraj nie je ono. Potom sa aj ona potichu vytratila, tak si išli rýchlo napustiť vaňu. Sadli si do nej a užívali si prítomnosť jeden druhého. 

Vyvoňaní po kúpeli sedeli v jeho izbe, Freddy si pozeral svoj facebook. 

" Pozri, aha, niečo ti ukážem" 

Podišiel k nemu. 

" Toto je môj spolužiak zo strednej. Ferino. Super chalan, bol som ho pozrieť pred dvoma rokmi v Trnave, teraz tam býva. A bol to ozaj bujarý víkend. Tri dni som si potom poriadne nesadol, ak vieš na čo narážam" pousmial sa.

Zabolelo ho to, nevedel prečo sa má potrebu tým chváliť. Nechápal to, alebo to nedokázal pochopiť? 

Potom si vypočul a pozrel fotku ešte dákeho Lukáša Pravňanského z Ružomberka a podľa mena na facebooku Petra Morgana, čo bol len pseudomeno známeho alkoholu s ktorým bol na konci mája v tom gay clube a s ktorým si potom tiež "užil. Videl, že je v tomto skúsený a ostrieľaný. Spomenul mu aj dáke dievča, čo " dal dole", dáku Petronelu. 

Rýchlo toto ukončil a radšej presedlali na dáku neutrálnu tému. 

Podvečer sa rozhodli ísť prejsť. Bolo veľmi horúco, tak si neobliekli zbytočne veľa oblečenia. Prešli celou obcou ,celým parkom, ktorý bol v tej dobe rozkopaný, pretože tam prebiehala rekonštrukcia, prišli až k domu, kde bývala jeho babka v časoch svojej mladosti. Na konci ulice, kde stál tento dom bola lúka na ktorej bol kopec. Vyšli naň. Tam Freddymu akoby bolo jedno, či ich niekto uvidí mu dal pusu. Skonštatoval, že nie sú od seba tak ďaleko. Vzdušnou čiarou asi len 80 kilometrov. 

Potom sa pobrali k rybníku Barina, ktorý sa nachádzal v obci Palárikovo na konci Mierovej ulice, kde sa križoval s ulicou Pod Lipami. Večer sa pomaly začínal a slnko zapadalo. Sadli si na jednu z lavičiek pri rybníku a mlčali, pozorovali stromy kývajúce sa v letnom vetre, labute, ktoré si brádzili trasu po rybníku, podivné rastliny vyrastajúce z dna. Bolo mu dobre, až veľmi dobre, chcel porušiť všetky pravidlá a položiť si hlavu na Freddyho rameno, ale nakoniec to aj tak neurobil. Ako tam len tak sedeli, dostal sms. Písala mu Saška: "Nemôžem ti zavolať? Je mi smutno dáko veľmi". Zaklapol telefón, teda vypol ho, v tejto chvíli nechcel byť rušený nikým a ničím. 

Začínalo sa ochladzovať, tak sa presunuli domov. Teraz mal začať ozajstný žúr. Mal sa robiť Long Island Iced Tea. Postavil na stôl dva poháre, na spodok dal trocha bieleho rumu, doladil granulovým čajom s colou a bolo to. Jemu to troška "ublížilo" a už po druhom pohári spieval Human Nature od Madonny. Freddy sa zvíjal od smiechu a on stále vykrikoval slová: I'm not your bitch don't hang your shit on me!

Plánovali pozerať aj dáky film, ale chceli si zopakovať to, čo zažili túto noc. Tak sa aj stalo, dvakrát a potom vysilení zaspali, tentoraz ho pevne držal za ruku a Freddymu to nevadilo, nebránil sa tomu.  

Po prebudení v nedeľu zišiel na prízemie a pozrel si jednu časť Simpsonovcov. Freddyho zobudiť nebolo ľahké, ale dnes to išlo lepšie.

Dianie v nedeľu nebolo ničím zaujímavé. Prvú polhodinu sa preberal, potom si dali na raňajky praženicu s pórom, potom sa len tak bavili, bozkávali a tak. 

Po obede, ktorý navaril jeho otec pozostávajúci z rezňov, zemiakov s vňaťou a uhorkovým šalátom sa pobrali na dve posledné hodiny do jeho izby. Dali si ako dezert zmrzlinu, ktorú kúpili ešte v piatok a len tak trávili spoločné chvíle. 

Ukazoval mu cez Google mapy kde majú byt v Ružomberku, rozprával o príhodách s ľuďmi, ktorých nepoznal. Počúval ho rád, ako už veľakrát si pomyslel, má naozaj ale príjemný hlas! Okolo pol štvrtej sa začal baliť. Bol zbalený extrémne rýchlo, posledný si zabalil svoj notebook na ktorý bol naviazaný. 

Na poschodí ho naposledy objal, šiel do kúpeľne pohladiť vaňu a zišli na prízemie, kde sa rozlúčili s jeho otcom a pred domom už stál taxík, ktorý ich doviezol na vlakovú stanicu. Freddy nezabudol pripomenúť, nech dá zo zvyšku vína aj Irene Karátovej na ktorú urobil dojem. Krátka cesta z Palárikova do Nových Zámkov netrvala ani desať minút. 

V Nových Zámkoch ako fajčil cigaretu, keďže vlak do Nitry mal ísť o desať minút jeho niečo napadlo.

" Počuj, pôjdem s tebou do Nitry ťa odprevadiť, aj tak nemám čo robiť" 

"A máš sa potom ako dostať domov?"

" Ale hej, určite o to sa ty netráp"

Vlak do Nitry nemeškal, tak využili ešte čas na debatu, Freddy zjedol horalku ešte z domova a ani jednému sa dáko nechcelo rozlúčiť. 

Niečo po piatej dorazili do Nitry, nechcel aby Freddy odišiel, chcel aby sa vrátil piatok a ako slučka sa to opakovalo dookola. Do odchodu jeho autobusu zostávalo ešte 30 minút tak si sadli na autobusovej stanici k zastávke 6B.

" Bol to veľmi pekný víkend." povedal Freddy a hľadal vo vrecku nohavíc cigarety.

" Hej, hej bol." povedal s gučou v krku

" Tak, ja budem od septembra v Bratislave študovať  zlato, čiže potom sa môžeme kľudne vidieť."

" Ja...ja" rozhodol sa, musí to urobiť, i keď ešte nevie, ako vybaví to, aby čo povedal bola pravda, ale musí to urobiť.

" Ja budem od septembra robiť v Bratislave, nechcel som to ešte hovoriť, respektíve zakríknuť, čiže budeme kľudne môcť byť spolu" zaklamal.

Bolo mu ľúto, že musí Freddyho hneď na úvod klamať, ale proste ho nechcel stratiť, tak to bral ako daň za to. 

Jemu sa rozžiarli oči, dofajčil cigaretu a povedal: " Tak dobre teda, to som rád, joj, veľmi rád. Do Lazaretu dorazím približne, teda niečo po pol ôsmej, potom ti napíšem na facebook"

Ako sa bavili, medzitým autobus aj prišiel a Freddy sa postavil do radu čakajúcich ľudí. Povedal mu, že bude stáť tam až dovtedy, kým sa autobus nepohne. Freddy si kúpil lístok a posadil sa. Všimol si, že v autobuse sedí aj jeho sesternica, tak sa s ňou dal do reči. On tam stál a tiež videl, že sa s niekým baví, tak čakal, či mu aspoň zakýva na rozlúčku. Autobus sa pohol a Freddy sa ani neobzrel. Zabudol? Nechcel? Alebo to bolo poslednýkrát čo sa vôbec vidia? Prišlo mu to opäť ľúto ako v sobotné ráno. 

Pobral sa pomaly z autobusovej stanice na vlak. Ani nevedel, že táto autobsusová stanica v Nitre sa stane miestom odchodov a príchodov po mnoho a mnoho týždňov, ba až mesiacov. 

Vo vlaku mu napísal sms: Ďakujem za skvelý víkend, ktorý ma postavil na nohy, vidíme sa večer na nete, príjemnú cestu, ľúbim Ťa :-* "

Freddy si uvedomil až niekde za Nitrou, že mal kývať. Na chvíľu mu to prišlo ľúto, potom na to zabudol. 

Utrmácaný autobusom dorazil do Ladzian o pol ôsmej a pobral sa úzkou cestičkou priamo k ich bytovke. 

Z predsiene už cítil, že niečo jeho mama varí. Margaréta počula buchnutie dverí, tak išla do predsiene. 

" Maťko"  zatiahla po stredoslovensky a objala ho a dala mu pusu.

" No čo ako bolo? Čo spolužiaci? Si hladný? Poď, robím práve cestoviny s klobásou, ocko ide zajtra na cesty na východ, tak aby mal"

Sadol si za stôl a mama mu naložila veľkú porciu a sadla si k nemu. Pritom ako jej to rozprával ho napadlo, že by mal odpovedať na sms, ktorú dostal v autobuse. 

Napísal: " Láska, ja ďakujem Tebe. Za všetko. Si osoba, ktorá v mojom živote chýbala a konečne je tu. Už som doma, papám cestoviny s klobáskou. Na nete budem okolo 21.00. Napíš mi, keď prídeš domov. Ľúbim ťa veľmi! :-* :-*"

Potešil sa, keď dostal sms. Dorazil domov, do izby, kde prežili krásne tri dni. Nechal všetko tak, riadny neumyté na stole, biely rum na poličke, vankúš tak ako nechal ho on, osušku v kúpeľni tak zloženú ako ju nechal a pobral sa spať. A spal veru ako bábätko. 

 

21.08.2013 - Komárno, železničná stanica

 

Romana Šábiková zaparkovala svoje auto pri železničnej stanici v Komárne. Mal prísť jej synovec. Vypla motor, ale volant ostala stále kŕčovito zvierať. Čierne havranie vlasy si zviazala do gumičky a čakala. Do príchodu vlaku ostávalo ešte päť minút. Robí správne? Pýtala sa sama seba túto otázku, ale opätovne nedostávala odpoveď. Dva mesiace uplynuli od smrti jej matky a ona robila niečo zlé, niečo naozaj zlé, ale vlastne, kto určuje čo je zlé a čo je dobré? Ona to však brala v zlom, démoni v nej bojovali ako o závod, ale chcela byť opäť štastná. Sebecky chcela byť šťastná ako každý jeden človek na tejto planéte. Mala výčitky, čo značilo, že nie je zlý človek. Ale položme si otázku, nie sú výčitky len malá cena za šťastie?

Počula zvuky prichádzajúceho vlaku, pískanie a dav ľudí hrnúci sa dakam do mesta. Videla prichádzať aj jeho, videla, že má dáku tašku v ruke s niečím, čo nevedela identifikovať. Vystúpila z auta a dala mu pusu na privítanie. 

Mlčky sa presunuli do reštaurácie Bow Garden, kde boli aj v deň, keď zomrela Romanina mama a jeho babka. Opäť sa k nim pridružil aj Peter s jeho priateľkou Silviou. Silvia bola milé a veľmi pekné dievča, avšak veľmi slušne povedané, jednoduché. Peter v podstate ani nemohol mať pri sebe dievča, ktoré by malo nejaké ambície niečo v živote dokázať, nedokázal by to s takou ukočírovať, preto sa uspokojil s vyučenou kuchárkou Silviou, ktorá stále rozprávala ako si ona raz urobí maturitu. Najedli sa a presunuli do Romaninho bytu. Odišla do druhej miestnosti telefonovať, on si zatiaľ uvaril čaj a čakal kedy príde. Telefonovala už vyše pol hodiny, tak si zapol televíziu. Skončil dvojdiel seriálu Dva a pol chlapa a vtedy vyšla zo spálne s utrápeným výrazom. Svoj biely dotykový telefón položila na malý stolček a sadla si na gauč so slovami: " Je to zlé, veľmi zlé"

" Čo? " stroho sa spýtal a gombíkom vypol televíziu

" To, čo som urobila, to čo stále robím a asi aj to, čo budem robiť"

" A čo robíš?" nemal rád, keď niekto hovoril v hádankách. Nebol si istý, či mu povie o čo ide, ale predsa len to chcel skúsiť. A áno, bol aj zvedavý na druhej strane.

" Ja...Ja...som na začiatku júla spoznala v kaviarni jedného muža. Volá sa Róbert, vlastne meno nie je dôležité. Prisadol si ku mne, keďže už nikde nebolo voľné. Ani neviem ako, ale rozprávali sme sa hodiny. Zaujal ma, ani neviem presne čím. Stretávali sme sa každý deň, trávila som s ním každú chvíľu voľnú...." sťažka preglgla

" Ale dozvedela som sa, že keď ma opustí odchádza k svojej žene. Vieš, povieš si , čo som to za ženu, keď mám pomer so ženatým mužom, ale..nie je to úplne tak. Jeho žena má rakovinu a lekári hovoria, že sa nedožije Vianoc, vraj je to koniec. Veľmi ju ľúbi a  ja sa mu snažím pomáhať. Bože, keď to hovorím takto, znie to strašne, ja viem. Ale ja, ja ako osoba, ja Romana som opäť šťastná. Naozaj šťastná a spokojná, i keď robím to, čo robím"

Nevedel ako má na to reagovať. Nemal na to názor. Bol to jej život, ale nemôže si ho týmto predsa len dáko zničiť? Čo keby jeho žena dákym zázrakom vyzdravela? Čo by bolo potom s nimi? Bolo tu veľa otázok, ale klásť jej ich nechcel, lebo videl, že je štastná, po dlhej dobe naozaj, nie predstierane, ale úprimne. Romana pochopila, že jej nič nepovie, tak sa postavila a išla pomaly pripravovať večeru. 

Okolo siedmej dorazila aj Silvia s Jankom a všetci štyria si pochutili na výbornom hruškovom koláči, čo bol špeciálny Romanin recept. Nikomu ho nechcela prezradiť, lebo bol dosť komplikovaný. Príprava jej vždy zabrala dva dni, ale výsledný efekt stál za to. Na jeho kúsku trónila poriadna porcia domácej šlahačky a on si s chuťou odkrojil. Rozmýšlal pritom o tom, čo mu povedala. Rozmýšlal aj nad Freddym, ktorý mal ísť o pár dní do Ružomberka, keďže jeho kamarátka z bytu Barbora mala mať 26teho štátnice a kamarát Dávid 27dmeho. Chcel mu napísať sms, ale potom zabudol a po druhom kúsku koláča zaspal na gauči pri dákej dráme o unenesom dieťati.  

 

27.08.2013 - Palárikovo, jeho izba

 

V tento utorkový večer sa stalo niečo strašné. Aby ste pochopili prečo, musím vám povedať, ako to celé začalo. 

Niečo po desiatej večer bol dohodnutý, že si bude písať na facebooku s Freddym. Nechcel ho rušiť, keď bol s kamarátmi a oslavovali dvojitý úspech. Aj Barbora včera a Dávid dnes úspešne zoštátnicovali, tak mali oslavu. 

Oslavy sa zúčastnil Freddy, Barbora, Dávid, ich kamarát Michal, posledný z privátu Pavol Mračna chýbal, pretože bol na dovolenke pri mori s priateľkou. 

Barbora uvarila svoje povestné lasagne ala bolognese a párty s množstvom alkoholu sa mohla začať. 

Okolo dvanástej si všimol, že pokec dostal nového užívateľa boy788 bol online. Bol to Freddy a nevedel, čo tam ide robiť. 

Lomcovali v ňom pochybnosti. Sadol si za počítač a vytvoril si nick podnikatel47 ako 47 ročný muž, pridal fotku a bydlisko Ružomberok. Dal odkaz na sklo, že by chcel stráviť noc s niekým mladým. Netrvalo ani  minútu a ozval sa boy788. Zamrazilo ho. Hneď v druhej správe rýchlej pošty mu Freddy poslal na seba mobilné číslo a obratom na email dve svoje fotky. Dohodli sa na druhú hodinu v noci na stretnutí na jednom parkovisku v centre mesta. 

V tom ako sa blížila druhá hodina sa aj Freddy s ním rozlúčil na facebooku, že ide spať. On však spať nešiel, dal si rýchlu sprchu a s cigaretou v ústach sa pobral na to parkovisko a vyčkával na čierny sedan podľa dohody. 

Dve minúty po druhej mu prišla smska s textom: " Choď domov, nikto nepríde". Bola od neho. Zmeravel. Boha! Zahrešil si sám v duchu. Tak to bol on. Teraz stál pred voľbou, zachrániť to, či sa na to vykašlať? Videl v tom aj trošku to, že mu môže s ním byť dobre po stránke materiálnej, tak sa rozhodol, že to skúsi dáko uhrať. 

Chvel sa na posteli a veľmi plakal. Asi ešte asi ako nikdy. Prečo tomu uveril? Prečo? Nikdy nebol naivný, tak prečo je teraz? Cítil sa ako posledný odpad. 

Nasledujúce chvíle prebiehali výmenou smsiek s Freddym, kde ho nakoniec presvedčil, že on na stretnutie s "podnikateľom" nešiel, len si z neho vraj urobil srandu. A čo urobil on? Prevážil cit k nemu a odpustil mu. Freddy mu sľúbil, že hneď ako príde domov si zruší nick na pokeci a viac takúto hlúposť nespraví. 

Zaspal so slzami v očiach a s pocitom, že ho predsa len nestratil.  

 Bol nadšený, ba priam až plakal, tentoraz, ale od šťastia , že Freddy to pre neho urobil. Piateho septembra o pól dvanástej, bol jeho nick na pokeci boy788 zrušený, teda nie ešte úplne, ale o celý mesiac to už bude.

Netušil však, čo v tej chvíli prebiehalo Freddymu v mysli. Bol rozčúlený, áno, to slovo bolo úplne ideálne na to, vedel, že má jeho, ale stále ho bral len ako "kamaráta s benefitmi" a v Bratislave predsa len chcel spoznávať nových ľudí.

Piateho septembra o 13.22 opäť otvoril pokec a klikol na registráciu. O pár minút bol opäť zaregistrovaný. Zvolil si nick nezavisly_typek.

On mu veril, veril, že sa našiel niekto taký, kto by to pre neho urobil a kto ho bude mať rád. Naivne tomu uveril, i keď on sám neveril ľuďom. 

Pár minút po zaregistrovaní jeho nového nicku sa šiel prejsť do parku, kde zvykol načerpať vždy novú energiu. Zašiel hlboko do neho, až sa dostal na obrovskú lúku, ktorú zbožňoval. Dávala mu výhľad na celý park. Po svojej pravici mal historický, už zrekonštrovaný kaštieľ a po druhej strane krásnu, akoby nikdy nekončiacu lúku. Stál tu aj obrovský topoľ, ktorý označoval za "tajné miesto", pretože sem chodievali s mamou, keď bol malý na bicykli. A priamo pri tomto strome uvidel niečo čo ho oslepilo. Bolo to také prenikavé svetlo, že ledva udržal pohľad a musel si cloniť. Podišiel krok bližšie, svetlo ustalo, v nepokosenej tráve si všimol dačo položené. Bola to egyptská mačka...