Štrnásta časť- 9.APRÍL

23.02.2014, Palárikovo, jeho izba

V ten večer, v ten osudový večer prišlo priznanie. Avšak nie od neho, ale od Freddyho. Bol večer pred ich meninami a on chystal malé občerstvenie, kúpili aj dáke chipsy, colu a tak. Vošiel s plnou táckou do izby, Freddy sedel na posteli a mal kamenný výraz. Jeho hneď napadlo, že ho odhalil.Nie, to ešte nie, to ešte predsa len pár dní počkalo. 

" Zlato musím ti niečo povedať." povedal Freddy úplne vážne. 

Jemu skoro vypadol podnos z ruky, ale opatrne ho položil a sadol si k Freddymu a chytil ho za ruku. 

" Čo sa deje?" spýtal sa s obavami, keď videl vo Freddyho očiach slzy. 

" Ja...ja som nebol k tebe úprimný..." začal opatrne Freddy.

" V čom?"

" Bol tu ešte niekto...niekto ďalší." hovoril trhane Freddy a zadúšal sa plačom. 

On ho pevne objal, bolo cítiť ako sa trasie. 

" Láska...kľud, dobre? Nádych, výdych a hovor." smelil ho on, pretože to samozrejme vedieť chcel. 

" Ja...raz, minulý rok...minulý rok v Ružomberku, keď som mal odovzdávať bakalárku, tak som išiel s Dávidom a inými piť a prepil som to, čo mi dala mama na to. A musel som to odovzdať. Volal som jej, že som stratil. Ona ma odbila s tým, že nemá a  že si to mám zariadiť sám. Nemal mi kto požičat, nemali, pýtal som sa, vážne..." prerušil sa a musel ho opäť objať.

" Tak som sa rozhodol k tomu, že..." opäť sa zastavil a triasol sa. 

" Musím tie peniaze získať inak...." povedal Freddy a zadíval sa do steny.

09.04.2013, Ružomberok

Freddy sa triasol na celom tele, vedel, že niečo musí spraviť, ale nemal na to odvahu. Vošiel do bytovky, pomaly a nenápadne po schodoch na prvé poschodie a zazvonil na zvonček, ktorý mal menovku Jozef Halanga. Otvoril mu pán, približne 65 ročný, zavalitej postavy, oblečený v tesnom sivom obleku a ošúchaných čiernych topánkach. 

Pri nohách sa mu motalo asi päť mačiek. Celkovo tam bol ťažký vzduch. 

"Poď." povedal a pozrel na chodbu, či ich niekto nesleduje. 

Freddy vstúpil do bytu. Bolo to tam ešte horšie, akoby si bol predstavoval. Byt bol starý, ale časť vyzerala , že je prerobená. Jozef na predsieni utrúsil, že je to byt jeho dcéry, ktorá je dlhodobo v Amerike. Freddy napočítal 6 mačiek, dvoch papagájov a jedného psa. 

Nasledujúce chvíle strávil Freddy v sprche, kde počúval Guns and Roses a vošiel do obývačky zakrútený v uteráku a sadol si oproti pánovi Halangovi.

Zamľaskal a usmial sa na Freddyho. Pomaly si vyzul ľavú topánku, Freddy zacítil silnú arómu jeho nôh, potom si vyzul ponožku a vyložil nohu Freddymu na koleno. 

" Čakáš na niečo?" spýtal sa ho dôrazne. 

" Nie, prepáčte." povedal Freddy a vedel, že musí urobiť to, na čo sa dohodli. Sklonil sa a jazykom olízal nohu od päty po prsty. 

Všetko ďalej prebiehalo veľmi rýchlo, ale pre Freddyho to pripadalo akoby to bolo trvalo večnosť. Freddy ho po tejto "jazykovej sprche" uspokojil do konca orálne. Jozef sa blažene rozvalil na gauči a odfukoval. 

" Na!" povedal a hodil na stôl Freddymu 50 eur. 

" Iba ak...dostaneš stovku, keď tu prespíš." povedal mu Jozef.

Freddy mlčky prikývol. Potom spolu pozerali televíziu a keď Jozef zaspal, chcel Freddy nenápadne utiecť aj s peniazmi. Keď sa to chystal urobiť, tak sa Jozef zobudil. Zavelil, že by mali ísť spať. 

Freddymu kázal,aby sa vyzliekol do boxeriek, to isté urobil aj on a svojim tučným telom sa pritisol na Freddyho a spal za necelé dve minúty. Freddy sa triasol na celom tele. Jozef začal chrápať, vtedy to využil. Nenápadne a potichu sa obliekol, obul a dvere zavrel. Rýchlo vybehol z bytu až pod veľký dub. Tam pozoroval, či sa okná na Jozefovom byte nerozsvietia. Po hodnej chvíli sa rozsvietili, tak sa pustil dolu ulicou a ticho plakal. Stálo mu to za to? Musel avšak, i keď si to nepriznával v sebe povedať, že ho to aj trochu vzrušovalo, takto niekomu poslúžiť a dostať za to odmenu. Bože, len aby sa to niekto nedozvedel. 

Parčík neopustil len Freddy. Opustila ho aj dáka osoba, ktorá Freddyho sledovala a vydala sa na druhý smer ako on.

Mocne po tomto priznaní Freddyho objal a zhasli svetlá a išli spať. Užívali si spoločnú blízkosť a potichu len tak ležali. 

24.02.2014, Palárikovo, jeho izba

V to ráno, v to osudné ráno po poslednej spoločnej noci v Palárikove, mal ísť Freddy domov do Ladzian, ale On ho presvedčil, že keďže má meniny, aby predsa len do utorku ostal.

 Obliekli sa a on sľúbil Freddymu krásny meninový deň. Bol rád, že sa mu so všetkým priznal a mohli s čistým štítom vyraziť niekam. 

Na predsieni sa zrazil so svojím otcom, ktorý mu pripomenul, že večer prídu jeho krstní rodičia, tak nech je doma. Prisľúbil to, pričom samozrejme vedel, že večer doma nebude. 

O pol desiatej išli na autobus do Nových Zámkov, v cukrárni si dali kávu a zákusok a o jedenástej vyrazili osobným vlakom opäť do Bratislavy.

V autobuse povedal Freddymu, že jeho kamarát Viktor má známeho na polícii dákeho Ľuba a ten mu pomôže získať vodičák späť. Samozrejme, žiadny Ľubo neexistoval. 

On plánoval dáky dobrý obed, potom možno kino, večeru, prespanie v hosteli a zajtra Freddy odíde domov. Nie, neodíde! Nepustí ho! 

Obed si dali v Agneze, dačo po druhej sa šli ubytovať do hostela a potom sa vybrali na krátku prechádzku centrom Bratislavy.

Vzduch bol zimný, ba až mrazivý, ale im to vôbec nevadilo. Prechádzali sa veľmi dlho a večer si dali v MCCafé na Hviezdoslavovom námestí koláč a išli spať. 

Je dosť zbytočné popisovať udalosti, čo sa stali v utorok, pretože to celé smerovalo len k tomu, aby bol s ním Freddy čo najdlhšie. Ostali im posledné peniaze, strávili aj noc z utorka na stredu v hosteli. Poobede navštívili Avion, kde bol on prvýkrát. Večera klasicky Agnezo. Za zmienku stojí povedať to, čo sa stalo večer.

Okolo desiatej večer, keď už mali v peňaženke posledných 20 eur, o čom samozrejme  nepovedal Freddymu, on navrhol nech idú do mekáču na nový sendvič Chicker. Freddymu sa nechcelo spať, tak súhlasil. Novinka v rámci reštaurácie rýchleho občerstvenia chutila výborne. Bol to kurací sendvič s horčicovo-medovým dressingom. Freddy chcel ísť na hostel. On mal pocit, že toto môže byť ich posledný večer v Bratislave, tak chcel vyraziť do nočného mesta. Poprechádzali sa po vysvietenom Starom meste a okolo pol dvanástej zakotvili v La Putike, kde boli až do záverečnej. Keď on zaspával, tak si povedal, že keby mal byť toto ich posledný spoločný večer, tak budiš. Bol krásny. 

V stredu ráno, nemali vôbec žiadne peniaze. Freddy začal byť pomaly zúfalý a nevedel, čo si počať. 

Išli do McDonaldu a za posledných 5 eur si kúpili kávu a on si kúpil Chickera, sednvič, čo jedol aj včera. 

Freddy musel ísť domov, pretože už to potreboval. Chcel byť proste pri mame. On si opäť vymyslel historku, že ho otec vymkol, tak sa spýtal Freddyho, či by mohol ísť s ním. Ten zavolal Margaréta a tá zvolila. Ešte lepšie jej to aj vyšlo, odhalí ho priamo face to face. 

Freddy zavolal kamarátovi Michalovi Valčekovi a ten im voľky-nevoľky poslal peniaze na cestu do Ladzian. 

Peniaze od Michala prišli na účet hneď. Chvíľu ešte sedeli v McDonalde a potom sa pobrali pomaly a peši na autobusovú stanicu Mlynské Nivy.

Počas doby, ako bol Freddy na WC si on všimol vo výklade záložne knihu, ktorú už dlho chcel. Kniha mala názov: Smrť nie je zlá. Poprosil Freddyho nech mu ju kúpi. Kúpil mu ju a kniha zmizla v jeho taške. 

On sa porozhliadol po čakárni, kde sedeli. Pred niečo viac ako dvomi mesiacmi tu sedeli tiež, lúčili sa pred Vianocami a on dostal odznak Pink od Freddyho. A teraz sú tu zase. Naposledy? 

Autobus smer Ladzany odchádzal o 13.40 a nemal meškanie. On a Freddy si sadli úplne dozadu, kde mohol on stískať Freddymu ruku počas celej cesty. Dediny a mestá sa míňali a približne o 16.20 dorazili do Ladzian. 

Ešte predtým, ako dorazili k Freddymu domov, tak išli do malých potravín a kúpili tvarohovú čokoládu, ktorú mal on veľmi rád.   

Potom konečne prišli k Freddymu. Cestou on uvidel kríž na kostole. Freddyho mama ich prijala milo, vypočula celý príbeh o ktorom vedela, že je nepravdivý a pobrala sa umyť riad. Počas rozhovoru viackrát zdôraznila, že Freddymu dlho trvalo, kým prišiel domov. 

On a Freddy sa ešte v autobuse dohodli, že povedia Margaréte pravdu o ich vzťahu. Nedokázal to, ale nakoniec sa odhodlal, obaja prišli za ňou do kuchyne. Freddy opatrne začal. 

" Nezostal som len preto, že sme kolegovia, ale mami...ja s ním chodím." povedal pomaly a so strachom Freddy. Margaréta sa silene usmiala, akoby nič nepočula a v kľude si ďalej umývala riady. 

" Nič na to nepovieš?" spýtal sa jej Freddy asi po minúte. 

" Nie, neviem čo..." povedala a opäť sa silene usmiala. Bolo to vonku a to je hlavné. 

Večer išli na kofolu a dali si v miestnom pohostinstve vyprážaný syr.Potom strávili krásny večer v objatí vo Freddyho izbe.Zajtra mali ísť ku kožnému, pretože Margaréta mala voľno.  Okolo polnoci išli spať a spali ako bábätká. Bol tu ale niekto, kto nespal. Margaréta.

Štvrtok ráno vstali o šiestej, pretože o pol siedmej vyrážali do Zvolena. Margaréta ich v kuchyni čakala so skromnými raňajkami a dákym celkom dobrým čajom. 

Štvrtková cesta do Zvolena bola úsmevná, pretože sa v aute veľa nasmiali a on sa cítil, akoby do tej rodiny patril.  

Freddyho otec Slávo sa potreboval zastaviť u svojho známeho vo vedľajšej dedine. Margaréta sedela vpredu a on a Freddy vzadu. Ona mlčala, nevedela o čom sa s nimi baviť. Z budovy, pred ktorou stálo ich auto vyšiel dáky muž a kýval na Margarétu a prišiel k autu. 

" Ahoj Grétka." pozdravil ju, pričom ona horúčkovito stláčala kabelku, ktorá jej neladila ku kabátu, ale mala ju proste rada, lebo bola praktická. 

" Ahoj Mirko. Ako sa má Beátka?" spýtala sa s  úsmevom. Vlastne ju to nezaujímalo, ale bola to slušnosť a ona bola nadmieru slušná žena. 

" Čo ti poviem, dobre, boli sme na lyžovačke a tak."

" Hééj?" zvolala typicky po stredoslovensky ich obľúbené slovo. 

" Grétka, musím ísť, ale zavolajte mi, dáme niekedy stretnutie, Beátka sa poteší." povedal a chystal sa na odchod. 

" Dobre, dobre, potom si zavoláme. Pekný deň." ozdravila ho, kabelku opať zovrela pevne v rukách a s vyumelkovaným úsmevom sa pozerala pred seba, až kým sa nevrátil jej manžel. 

Dorazili do Zvolena, na ktorý mal on krásne spomienky.Veď práve tu pred pár mesiacmi spoznal Freddyho.Do miestnej nemocnice ich zaviezol okolo ôsmej hodiny, kde čakali pri dverách jedného kožného lekára, ten ich poslal k druhému a tento povedal, že neberie neobjednaných pacientov. Tak sa naštvaná Margaréta rozhodla, že pôjdu do Krupiny, kde nemala kožná lekárka dobré meno, ale nemali iné východisko. 

Margaréta sa nanominovala so slovami, že ona je matka aj dnu do ordinácie a on si ostal čítať v čakárni rôzne nápisy. Po asi polhodine vyšli von, Freddy dostal dáke tri druhy mastí a mohli ísť domov. Slavomír ich nechal tam, pretože musel ísť do práce. Margaréta chcela ešte urobiť dáky malý nákup, pretože plánovala na obed uvariť cestoviny s brokolicou. Dali si bagetu v miestnej bagetérii, kde sa zhrozila a skoro pohádala, keď jej povedali, že nemôže platiť stravnými lístkami. Potom išli do Tesca, kde bolo veľmi veľa ľudí a pomaly prišli na zastávku autobusu. V tom si Freddy všimol, že tašku s masťami asi nechal v Tescu. Tak leteli cez celé mesto aj s ním pre tašku. Po opätovnom získaní tašky sa spokojne usadili do autobusu smer Ladzany. 

Doma ich čakal už aj Slavo mladší so svojou priateľou, tiež Margarétou. Margaréta s nimi varila v kuchyni a on a Freddy boli v obývačke. Zajtra mal Slavo oslavovať 21te narodeniny. 

Po obede sa išli Slavo ml. a Margarétka prejsť, pretože ich čakala cesta do Banskej Bystrice späť a Freddy a on nemali žiaden plán. V tom si ho Margaréta zavolala do spálne. Freddy vošiel a pomaly zavrel dvere. 

Margaréta veľmi ticho, aby to náhodou on nepočul mu povedala, že sa jej niečo nezdá a že zajtra zistí nejaké informácie.Teda nie ona,ale nejaká Margarétina kolegyňa, čo má kontakty všade.  Freddy jej povedal, že to nebude aj tak pravda a mal pocit, že ich chce rozdeliť. Zároveň ho požiadala, aby mu povedal, že zajtra musí ostať doma on. Nesmie sa s nimi poobede vrátiť do Ladzian. Bola si takmer na 100% istá svojim úspechom. Freddy na to nechcel pristúpiť, ale ako vždy, aj teraz sa ukázala Margaréta ako dokonalá manipulátorka a tak jej to Freddy prisľúbil. Vrátil sa do izby za ním a s tým, že nech idú vybrať na poštu jeden list pre Slava staršieho. 

Cestou mu povedal, že musí zajtra ostať doma, lebo sa potrebujú s mamou porozprávať. On to samozrejme nechápal. Zacítil pach konca, myslel, že príde ešte dnes, ale ešte ostávalo necelých 24 hodín. List nedostali, lebo bol do vlastných rúk. Freddy mu chcel ukázať chatu, ktorú majú, tak sa tak vydali. 

Pomalými krokmi dorazili na chatu, ktorú mali úplne mimo katastra obce na začiatku ihličnatého porastu. Za chatou začínal hustý les. 

Prišlo mu zle, zo všetkého, nevládal skoro dýchať. Bolo mu do plaču a myslel, že sa psychicky zrúti. Freddy mu ukázoval pivnicu, keď to on nevydržal a zrútil sa pri kôpke dreva. Freddy sa veľmi zlakol a bežal dnu po pohár vody. Podarilo sa mu ho prebrať a s pomocou Freddyho vyšiel hore do chaty. 

Pomaly prichádzal k sebe. Došlo mu čo sa stalo a rozhodol sa to trocha využiť vo svoj prospech. Keď úplne nabral vedomie sa postavil.

" K...kam ideš?" spýtal sa vydesene Freddy. 

On sa snažil, aby znel mierne nepríčetne a vyhŕkol zo seba: Chcem ísť za Freddym. Ľúbim ho. Nechaj ma. 

" To som ja, Freddy." opakoval zdesene, keď videl, že On vôbec nevníma realitu okolo seba a len opakuje, že chce byť s Freddym. 

" Pusti ma za ním!" hovoril On a vyvinul priam až nadľudskú silu, aby Freddyho odtlačil. Freddy si ho privinul k sebe, hladil ho po vlasoch a jeho záchvat pomaly odoznieval. 

" Si so mnou. Som tu." opakoval Freddy a bozkával mu čelo. On pomaly prichádzal k sebe a mocne objal Freddyho, asi ešte ako nikdy v živote. Freddy si už 100% bol istý, že tu niečo neklape, ale držal ho pevne v náručí. On sa usmieval, dobre tento svoj "záchvat" zahral a myslel si, že zase nejako nenápadne oddiali "blížiaci sa koniec". Ani nevedel, ako horko sa mýlil. 

Vtedy na tej chate sa spolu milovali. Bolo to úplne posledný krát, ale nikto z nich to netušil. Azda Freddy, ktorý vedel, že to dlho nepotrvá.

Dorazili domov, Margaréta sedela v obývačke a povedala, nech si ohrejú večeru. Špagety s brokolicou a zabalila sa do deky a sledovala televízny program. V duchu sa smiala a tešila. Konečne mala niečo, konečne niečo vyhrabala. V duchu si samozrejme nepripúšťala, že jej tajomstvo je omnoho desivejšie, ako to, čo urobil on. 

Zajtra mali vyraziť do Bratislavy, kde si mal Freddy zobrať rozhodnutie o prerušení štúdia a tak isto si mal zobrať aj veci od neho. 

Po večeri si Freddy a On pustili CD Madonny Something to remember a Freddy bol nervózny. Čo tá mamina kolegyňa zistí zajtra? Čo?

On hral, že mu šéfka poslala ďalšie zmluvy, ale Freddy už tušil, že to je výmysel. 

Večer si ľahli už o deviatej. Každý do inej postele. On do postele Freddyho a Freddy do postele svojho brata. 

On dlho nevedel zaspať. Veľmi dlho. Zaspal asi až okolo druhej v noci. Freddy nespal celú, celučkú noc.   

25.02.2014, Nové Zámky, Berk

Romana Šábiková zaparkovala svoje červené auto na jednom parkovisku, ktoré malo v blízkosti park, kde bolo ich jazierko s Tomášom. Vystúpila z auta a ako mala poslednú dobu vo zvyku, aj dnes bola oblečená veľmi vyzývavo, ba až nevkusne. Čierne šaty, ktoré končili povyše kolien mala na konci roztrapkané, na tvári mala výrazný make-up, ktorý neladil k jej lícnym kostiam a krvavočervený rúž dotváral zvláštny dojem. 

Spomenula sa, ako sa chystala pred dvoma hodinami na toto stretnutie. Prišla k nej Tamara, ktorá jej chcela poradiť, čo si má zobrať na seba. Romana sa nechala prehovoriť na Tamarin štýl pobehlice. 

" No vidíš aká si kočka!" zhíkla Tamara, keď sa Romana obzerala v zrkadle na predsieni. 

" Tami, ja neviem...nie je to príliš?" spýtavo sa pozrela na Tamaru. 

" Nie, veď predsa, je to tvoj bývalý zlatko."

" Ale choď niekam. Aký bývalý? Nevideli sme sa skoro tridsať rokov..." zasmiala sa Romana. Od momentu prvého emailu si vymenili ešte zopár a rozhodli sa, že sa stretnú. 

Bola už skoro noc, vonku jemne mrzlo, tak si priatihla opasok na krátkom kabáte a vošla do parku. Nebolo tu veľa  ľudí, to bolo priam ideálne, lebo nemusel ich nikto očumovať. 

Pomaly, ako to len v topánkach aké mala prešla k jazierku. Nadávala, že si mohla obuť niečo vhodnejšie, ale už bolo neskoro.

Pozerala sa jazierko, hladina nebola zamrznutá a jemne sa trblietala v mesačnom svite. Tuto si dali pred toľkými rokmi s Tomášom prvý bozk. Ach, aké krásne spomienky.  

Zadívala sa na vodu, keď v tom počula kroky, ale neotáčala sa. 

" Romanka?" povedal nesmelo hlas, otočila sa. Stál tam. Za roky akoby sa ani veľmi nezmenil. Stále mal ten šibalský výraz do ktorého sa kedysi zamilovala.

Podišla k nemu, objala ho a dala pusu na pravé líce. Odtlačok rúžu tam ostal, tak mu ju s úsmevom utrela. 

Nasledujúcu hodinu tam len tak v chlade stáli a rozoprávali sa. Ani jedného z nich nenapadlo ísť na dáku kávu, alebo tak. 

Všimli si, že je tam stále altánok, kde tak veľmi milovali posedávať ako študenti. 

Dlho tam ešte sedeli a rozprávali sa a ani jednému nebola zima. 

28.02.2014, Ladzany, Freddyho izba

V to ráno sa on zobudil asi o štvrtej. Ešte bola tma. Chcel sa ísť pritúliť k Freddymu, ale odhodlával sa. Napokon zadriemal a zobudil sa až o pol piatej. To už nechcel riskovať, keďže o piatej mali vstávať. 

Podišiel k Freddyho posteli a šupol sa k nemu. Bolo tam príjemne teplo. Freddy sa zobudil, objal ho, ale mlčal, nikto z nich nepovedal ani len slovo. 

O piatej zapípal Freddymu budík na mobile, tak obaja vstali. V izbe bolo temno a pochmúrne. Bolo to ich posledné spoločné ráno. 

Požiadal Freddyho, aby mu dal dáke tričko na prezlečenie, pretože to , čo mal bolo už riadne prepotené. Freddy sa vrátil z predsiene s červeným tričkom. On sa obliekol a čakal. 

Niečo pred šiestou Freddyho otec Slavo zahlásil, že môžu ísť a až vtedy on vyšiel z Freddyho izby. Margaréta bola v kuchyni, nebola v predsieni. Len zo slušnosti zakričal slovo Dovidenia. Ona odzdravila, ale ani sa neprišla na predsieň rozlúčiť. 

Nasadli do auta a pomaly sa vydali smer hlavné mesto. Po pár minutách zastavili natankovať benzín, kde on pocítil strašnú potrebu Freddyho pobozkať. Pobozkali sa a vyrazili. On vedel, že musí konať, lebo Viktor nemal žiadneho kamaráta na polícii, tak napísal Freddymu smsku, že Viktorov kamarát Ľubo má dnes voľno. Freddymu bolo už vtedy všetko jasné, ale hral to, že mu verí. 

Dorazili do Bratislavy. Inžinier Slavomír Federla starší zaparkoval na parkovisku neďaleko nákupného centra Eurovea.

Freddy vyšiel z auta a ani akoby nečakal na neho, rozbehol sa smerom k budove, kde mu mali vydať potvrdenie o prerušení štúdia, avšak tuto mu nič nedali, tak šiel až priamo do sídla Filozofickej fakulty pri Starom moste. Tu mu vystavil vedúci katedry potvrdenie a išli pomaly preč. Skoro keď opustili budovu, tak Freddymu zazvonil telefón. Volala Margaréta, Freddy sa trocha vzdialil. 

Po klasických informáciach, čo vybavil, sa Margaréta nadýchla a začala. 

" Maťko. Potom, keď prídeš domov, sa musíme porozprávať. Never tomu chlapcovi, má jedno veľmi, ale veľmi desivé tajomstvo. Je to obyčajná špina!" soptila jed Margaréta na všetky smery. 

Freddy jej nevládal odporovať, pretože tušil, že dačo tu nie je v poriadku, ale stále veril, že to tak nie je. Pomaly dokončil hovor a presunuli sa do auta a vyrazil ďalej.  

V Nových Zámkoch sa stala zaujímavá situácia, pretože pokutu musel zaplatiť Freddyho otec a  dostal späť vodičák. Vtedy už bolo Freddymu všetko jasné a išli k nemu domov. Slavomír Federla sa išiel popozerať po okolí a on a Freddy dorazili do jeho izby, kde na Freddyho čakal taška, ktorú si doniesol z intrákov. Nejaké veci mali ostať u neho, lebo Freddy mal o týždeň opäť prísť. 

On si odbehol na wc a keď prišiel späť do izby, zažil nepríjemné prekvapenie. 

" Ty sa už nevrátiš,že?" spýtal sa on, keď si všimol, že Freddy si balí aj veci, ktoré si chcel stabilne nechať u neho. 

" Ale hej...ja..." povedal, pričom sám vedel, že je tu pravdepodobne naposledy. 

On to už nedokázal potláčať. Rozplakal sa a to veľmi srdcervúco. Doplo aj jemu, že už je koniec. Už je to tu. Ten deň D, ktorý raz by aj tak prišiel. Prišiel k Freddymu a mocne ho objal. Tak ako naposledy. Pozrel sa na hodiny. Ukazovali 12.41.

Freddy mu dal dlhý bozk a pomaly bez slova a mlčky zišli na prízemie.Tentoraz mu Freddy nechal na stole aj list, ktorý si mal prečítať, až vtedy, keď sa vráti.  Freddy sa zadíval na dom fakt ako naposledy a vyrazili na púť k autobusovej zastávke, kde už čakal Slavomír Federla starší a odviezol ich do Nových Zámkov. On samozrejme nikam nešiel, len ako vždy chcel predlžovať chvíľky s Freddym.Freddymu povedal, že pôjde pozrieť svojho bratranca do Komárna.  Na vlakovej stanici sa rozlúčili, Freddy mu formálne podal ruku a on sa díval za autom, ktoré sa pomaly stalo už len malou bodkou a nakoniec aj tá zmizla. Prešiel sa po vlakovej stanici, sadol si na miesta, kde sedávali a išiel domov.

Nechcelo sa mu ísť domov, tak sa túlal po dedine a vtedy si spomenul na list, ktorý mu napísal Freddy. Znel veľmi optimisticky, zdôraznil v ňom to, že ich vzťah musí nabrať zdravý rozmer a dokonca napísal na konci aj slová Lúbim ťa, čize sa prestal trocha znepokojovať. 

Freddy a jeho otec dorazili domov, čosi po štvrtej.  

Slavomír dakam odišiel, Slavo mladší tiež nebol doma,odišiel aj s priateľko späť do školy, tak si ho Margaréta posadila v obývačke a direktívne mu držala asi hodinu podrobnú prednášku o tom, čo zistila.  

Zistila, že samozrejme nikde nepracuje, to bolo jasné. Ale pokračovala ďalej. 

" Maťko a čo si si myslel, že ako to dopadne? Keď si opustil Boha?" povedala Margaréta a v očiach mala taký nevýslovný fanatizmus, že by z toho aj nestranného pozorovateľa mrazilo. 

" Mami ja..." začal Freddy, ale ona mu nedala dopovedať a prerušila ho.

" No nič Maťko, musíme to dáko vyriešiť. V prvom rade hneď v pondelok vložíme Michalovi na účet peniaze, za ďalšie, ešte máš dáke veci u neho, dobre...ocko pôjde niekedy budúci týždeň tam na západ zase, pôjdeš si po to. Ale baviť sa s ním nebudeš, je ti to jasné? Dosť ťa už pokazil a zviedol na nesprávnu cestu. Od Boha! Bože, veď ten chlapec ti nahovoril, že máš rád chlapcov. Veď to je odporné! Tfuj! Po tretie, si prečítaš bibliu a za ďalšie, si nájdeš poriadne dievča! Už v dedine aj tak na teba ukazujú prstom, že máš na to vek a ty nič. Rozumel si?" uzavrela Margaréta svoj dlhý monológ.

" Áno mami." povedal Freddy, pričom mal slzy na krajíčku, zobral od matky bibliu a odišiel do svojej izby. Jeho brat Slavo mal prísť zajtra a otec dakedy večer. Položil knihu na písací stôl a zadíval sa z okna. 

K čomu bolo toto všetko dobré? K čomu? Vlastne už je to jedno, pretože je potom. Skončilo to. Nemohol si pomôcť, ale na jednu stranu mu aj odľahlo, ale zase na druhú nie. Chýbal mu. Ale sám dobre vedel, že len na chvíľku. Potom ho to prejde a opäť sa otrasie a pôjde ďalej. 

Margaréta s víťazným úsmevom, že situáciu bravúrne vyriešila vstala z pohovky a vybrala sa pripravovať krupicovú kašu na večeru. 

On medzitým ani len netušil, čo sa deje v Ladzanoch a prechádzal sa po Palárikove. Mal fázy, inak by sa to nedalo ani nazvať. Mal fázu, kedy sa presviedčal, že to všetko skončilo, toto však vystriedalo to, že prišiel do štádia, že potrebuje len byť s rodinou a vráti sa. 

Vrátil sa domov až za tmy. Vošiel do svojej prázdnej izby, chytil Freddyho mikinu a nadýchol sa jej vône. 

Nedalo sa to a musel Freddymu napísať. Nepamätal si už, že čo presne napísal, ale proste mal potrebu ako vždy byť s ním v kontakte. 

" Ahoj, som doma." napísal On. 

Po veľmi dlhej chvíli mu na facebooku vyskočilo, že správa prečítaná a Freddyho odpísal:

" Prosím? Ty nie si u Petra?"

" Nie, vieš, zmluvy sa sami neurobia."

On sa usmieval na monitor, v tom vyskočilo, že správa bola prečítaná a jemu za presne 19 sekúnd mu zamrzol úsmev a začal sa triasť. 

Na monitore svietila správa od Freddyho s textom:" Snáď to tvojej fiktívnej šéfke pomôže."...