Šiesta časť- TVOJ RAJ NIE JE PRE MŇA

Ono štvrtkového rána bol pristihnutý pri niečom, čo kebyže mu poviete, že bude niekedy robiť, vysmeje vás. Jeho otec v ten deň ani nasledujúce nemal byť doma a doma nebude ani on. Urobí si pekný predĺžený víkend s Freddym. Otvoril kľúčikom malú pokladničku, ktorú jeho babka kúpila počas návštevy Sovietskeho zväzu. Tento klúčik sa akože záhadne stratil, ale mal ho on. Z pokladničky vybral tri zlaté hrubé retiazky, jeden náramok a tri prstene. Strčil si ich do vrecka, v izbe ich dal do igelitového sáčiku, ktorý dal do rohu ruksaku, aby mu náhodou nevypadol. Toto bola vstupenka na krásny víkend, kde nebudú peniaze hrať žiadnu rolu. Ani tú najmenšiu. Pobalil si pár vecí, notebook dal do zvláštnej tašky, zamkol dom a pobral sa na železničnú stanicu dedinským taxíkom, ktorý fungoval od júla tohto roku. 

Do Bratislavy pricestoval o jedenástej doobeda,a vystúpil na Vinohradoch a odviezol sa na Obchodnú. Tu sa chcel rozhodnúť, že čo ďalej. 

Na Obchodnej si všimol ceduľku Výkup zlata. Nikdy to nerobil, nikdy o tom nepočul a nemyslel si, že on bude niečo také robiť. Ale ten deň nastal dnes, chcel aby mali s Freddym krásny víkend. A bude, aj keby bolo čokoľvek. 

Vošiel do malého dvora, kde bolo okienko s rovnakým nápisom Výkup zlata a striebra. Stál tam dáky dlhovlasý chlapík. 

" Dobrý deň, ako Vám pomôžem?" spýtal sa

" Chcel by som toto založiť." povedal a vytiahol z vrecka zlatú retiazku.

Muž bez slova retiazku prevzal a začal vyratúvať cenu za ňu. 

"147 eur. Môže byť?"

" Hej, môže."

Vypýtal od neho občiansky preukaz a o chvíľu mal už peniaze v ruke. Nevedel čo s nimi. V ruksaku mu štrngalo ešte ďalšie zlato, ktoré založí zajtra, alebo iný deň,teraz na to už nemal odvahu. 

Bol hladný, lebo bolo už niečo po jednej, tak sa rozhodol ísť niekam najesť. Uvidel Agnezo ako vyšiel z dvora, nechcelo sa mu niečo iné hladať.

Posadil sa k stolu, kde sedeli prednedávnom a objednal si Gordon Blue s hranolkami a zapozeral sa na lístok z výkupu. Nechcel to urobiť, bolo mu to aj ľúto, ale myslel si, že toto je cesta ako si ho udržať. Vedel, že krásou, ani inými schopnosťami ho oslniť nevie, tak zvolil túto cestu. 

O pár minút priniesli jedlo. Rezeň bol stočený do zvláštnych rozmerov, ale chutilo to veľmi dobre. Zaplatil a odišiel. Počas obeda už premýšlal, kam by tak mohli ísť. Hostel? Nie, tentoraz si doprajú niečo viac. Môžu si to dopriať. Lenže kam? Hotely v Bratislave nepoznal a na internet sa nepozrel. 

Hotel Saffron, teda reklamu naň uvidel ako išiel električkou číslo 5 len tak z nudy niekam. Vystúpil na Floriánskom námestí, že to obzrie, či by tam mohli stráviť štvrtkovú noc. Dlho nevedel nájsť vchod do hotela, až keď si uvedomil, že ho obchádza z úplne zlej strany. Nakoniec našiel vstup. Automatické dvere ho vpustili do veľkej haly, ktorá bola celá ladená do fialovej farby. Uvidel veľký pult s nápisom RECEPCIA a dve milo usmievajúce sa slečny, pričom obe telefonovali. Nad ich hlavami sa nachádzali stolové hodiny v počte 5 kusov ukazujúce čas v 5 svetových mestách, Londýn, Los Angeles, Rím, Moskva a Bratislava. 

Jedna z týchto diev, ktorá mala na menovke meno KARIN dotelefonovala, tak pristúpil k nej.

" Dobrý deň, môžem sa spýtať bola by voľná dvojposteľová izba na dnešnú noc?" 

" Dobrý deň, pozriem sa. Áno, máme voľné. Môžem ju rezervovať?"

" Poprosil by som Vás teda."

Vypýtala od neho občiansky preukaz, pričom pripomenula, že bude potrebovať aj preukaz druhej osoby, keď príde. Freddy jej ho dá večer teda. Po vybavení formalít a zaplatenia účtu vo výške 77 eur dostal dve karty do izby, s informáciou, že izba sa musí opustiť do 10.00 nasledujúceho dňa.

" Príjemný pobyt želám." povedala vyumelkovane Karin

" Aj vám." vypadlo z neho a až v ceste výťahom si uvedomil, čo to vlastne povedal. Výťah zastal na treťom poschodí. Vystúpil. Bol stratený. Keď bol dieťaťom chodili s rodičmi na dovolenky a boli ubytovaní vo veľa hoteloch, ale sám ešte nebol nikdy takto. Dostal sa pred dvere svojej izby. Číslo 303. Videl turniket, kde sa má vložiť karta. Vložil ju teda. Signalizácia zasvietila na červeno. Skúsil opäť. Zase červená. Začal v duchu hromžiť, až keď zrazu naskočila zelená a pustila ho do izby. 

Hotelová izba bola ladená ako celý hotel do fialovej farby. Obliečky, vankúše, kreslá, ešte aj dvere do kúpeľne, či závesy, všetko fialové. Minibar bol plný najrôznejšich nápojov. Jediné, čo bol problém bol to, že nesvietilo svetlo. Štukol vypínačom a nič. V kúpelni tak isto nič. Pomyslel si, že to bolo celé príliš krásne, tak to musí niečo pokaziť. 

Ako blesk z jasného neba si všimol turniket aj pri dverách. Bolo tam miesto pre kartu. Vložil ju tam a vualá...Bolo svetlo. Všade sa svietilo, celá izba pripomínala vianočný stromček. 

Vyskúšal matrac. Bol pohodlný, ani mäkký, ani nie tvrdý, úplne ideálny. Z minibaru si dal jednu colu a pozrel na hodinky. Bolo pol štvrtej. Freddy o piatej končí,  tak ešte skočí niečo kúpiť do Auparku, alebo kam a potom sa stretnú. Vyšiel z izby, skontroloval, či dvere dobre zavrel, odviezol sa späť na prízemie a urobil menší trapas. 

Pri odchode dal Karin kartu, pretože si myslel, že sa to tak má robiť. Ona sa na neho usmiala so slovami:" Už odchádzate?"

" Hej, hej, ale vrátim sa, večer."

" Ahá, tak si potom kartu nechajte, tá je vaša." vrátila mu ju do ruky a zahĺbila sa do časopisu, ktorý čítala. 

Červený ako rak vyšiel z recepcie malým dvorom priamo na zastávku. Prešiel sa až k STU, kde nastúpil na električku. Na Zochovej potom nastúpil na autobus a odviezol sa k nákupnému centru Aupark.

Húf ľudí sa ponáhľal za nákupmi a on s nimi. Nechcel nič iné, len zopár drobností z potravín. Dlho ich hľadal. Bol v tomto centre nespočetne krát a stále sa tu nevedel orientovať. Vlastne ako nikde. Freddy to označoval ako orientačný nezmysel. 

Konečne ich našiel, ale pred vstupom ešte napísal smsku Freddymu: "Zlato, pôjdem do obchodu. Čo chceš aby som kúpil? Načo máš chuť? Aby sme sa potom už nezdržovali. P.S. Ubytko vybavené :) "

Freddy ako vždy nemal kredit, tak ho len prezvonil. Oznámil mu, že ešte len teraz Jozef odišiel z internátu a chce to tam ešte poumývať, takže okolo pol šiestej, šiestej sa stretnú pri Martinuse. 

On znudene položil telefón a nič v potravinách nekúpil. Totálne mu to pokazilo náladu. Tak on sa snaží a Freddy to akoby mal celé na háku. Motal sa po obchodoch v Auparku a dumal a dumal, či to celé stojí za to. 

O pol šiestej už stepoval pred kníhkupectvom. Samozrejme osoba na ktorú čakal dorazila až pár minút pred šiestou, veď on má čas čakať. 

Stručne ho oboznámil s tým, že kde sú ubytovaní, tak sa previezli do hotela, aby Freddy poskytol svoje údaje do ich databázy. Karin už nepracovala, teraz na jej mieste bola nejaká Nora, ktorá mala kamennú tvár. Zobrala občiansky preukaz, nahodila údaje a bez slova a bez pohnutia brvy na tvári ho vrátila. 

Freddy si na izbe konečne trocha oddýchol, bol unavený po celom dni. Veľmi rád sa na neho pozeral. Bol tak zlatý, keď len tak oddychoval.

" Zlato...." začal Freddy

" Áno, počúvam Ťa." 

" Vieš, rozmýšlal som, že si nájdem tuto v BA brigádu dáku. Mama s otcom nezarábajú veľa a chcem ich trocha odbremeniť."

Nie! Toto nie! Toto nie! Slza sa mu tisla do oka. Už to videl, videl to ako v najhoršom sne. Opäť tam niekoho spozná, potom budú výhovorky uvidíme sa raz za týžďeň, až mu dá úplne zbohom. Mozog mu pracoval na plné obrátky, musel niečo vymyslieť. 

" Počuj, tá moja právnička u ktorej robím by určite prijala niekoho na výpomoc. Zajtra s ňou budem volať, čiže sa jej spýtam."

" To by si vážne pre mňa urobil?" Freddyho tvár sa rozžiarila úsmevom

" Pre teba aj viac." pousmial sa a dal mu pusu. Keby on vedel, čo už všetko pre neho urobil. Čo všetko riskuje.  

Nemuseli ísť večerať nikam von, pretože Freddy priniesol z jedálne Eat and meet dva vyprážané syry s hranolkami a tatárskou. Po jedle neboli obaja schopní pohnutia až keď sa Freddy k nemu naklonil a začal ho hladiť. Obidvaja vedeli, čo bude nasledovať.

" Dokončil súlož s takou brutalitou, že chlapcovi natrhol rektálny otvor, sliznicu a spôsobil rozsiahle vnútorné i vonkajšie krvácanie." drsne hovoril hlas z televízie. 

Pozrel do programu, takto neskoro večer reprízovali cyklus Najväčšie kriminálne prípady. Premiéra prebehla v utorok a repríza vždy vo štvrtok po polnoci. 

Schúlil sa k Freddymu, keď hovorili ďalšie detaily o vrahovi Františkovi Telgnerovi, ktorý zabil dvoch ľudí, pričom jeden z nich bol 13 ročný chlapec, ktorého pred tým ako ho obesil aj znásilnil. 

" Čo sa bojíš?" usmial sa na neho Freddy

" Hej, hej bojím sa." povedal trocha vystrašene

" Ale no , zlatino, veď som tu." privinul si ho k sebe. Ani nevedel ako a takto zaspal. Potom sa chvíľu ešte rozprávali. Freddy vtedy ten večer trocha pokazil so slovami, že spoznal v škole spolužiačku Irenu Lapáčovú s ktorou možno pôjde von a opäť mu pripomenul dohodu akú majú. On potlačil slzy a nepovedal nič. Zaspali čosi po druhej, pričom nevedeli aké budú nasledujúce tri dni. 

Keď to bral spätne, boli asi najkrajšie aké kedy mali. Boli bezstarostné, čo sa o udalostiach, ktoré boli potom jednoducho nedá povedať. Na Bratislavu sadla hustá hmla. 

 

25.10.2013- Bratislava, Hotel Saffron

 

Nevedel kedy, nevedel ako, ale v to ráno sa zobudili dačo po ôsmej. Do desiatej sa musela opustiť izba, ale ešte ich čakali raňajky. Lemravo, rozospatí, neučesaní vyšli z izby a výťah ich odviezol na prvé poschodie, kde bola reštaurácia.

Vošli do malej, útulne zariadenej reštaurácie, kde pri pulte stáli asi dvaja čašnící. Jeden sa Freddymu náramne podobal na Maja. Všimol si ho aj on. Obaja boli z neho mierne unesení. Mal na sebe úzke čierne nohavice, čierne lakované topánky a čiernu košelu s bielymi pásikmi. Celý dojem dotvárala atletická postava. Počas raňajok mu dali meno Ben Tyler a dobre sa na ňom zabávali. 

Hotel opustili po desiatej doobeda a vybrali sa do nákupného centra POLUS v Novom meste. 

V Poluse to žilo. JUDr. Ingrid Plavecká stále nevolala, čiže stihli si dať obed v McDonalde a premýšlať, že do ktorého hotela pôjdu dnes. Zazvonil mu telefón. Odišiel bokom, pozoroval Freddyho ako konzumuje BigMac a smial sa, keď mu omáčka fŕkala kade-tade. Pár minút ešte telefonoval, Freddy si po jedle prehliadal ešte facebook.

" Vybavené." povedal, keď si prisadol k stolu a kuracím nugetkám. 

" Čo je vybavené?"

" No tá práca, že kľudne môžem mať pomocníka, v pondelok to ešte s ňou preberiem."

" SI poklad, kebyže ti môžem dať teraz pusu." povedal Freddy a usmial sa na neho. 

" No našiel si dáky hotel?"

" Hej. Čo tak ísť do Lucky Staru? Počul som o ňom veľa, ale ešte som tam nebol. Čo ty na to?"

" Mne je jedno Freddy, že kam pôjdeme, niekam tam, kde sa ti to bude páčiť."

" Dobre teda, nástup je možný od druhej, čiže ešte sa tu musíme chvíľu motať."

V Poluse strávili ešte asi dve hodiny. Freddy si kúpil cigarety z ktorých dve vyfajčil kým dorazili do Ružinova, kde mal byť hotel Lucky Star. 

Nemali mapu, nikto im nevedel povedať, kde sa ten hotel nachádza, boli stratení. Dokonca ani domorodí obyvatelia sa tvárili tak, akoby Lucky Star ani nepoznali. Freddy celý zúfalý zastal na konci jednej ulice, ktorá sa križovala s nejakou hlavnou tepnou Bratislavy, že zapne na mobile GPS a tak zistia kde sú. V tej chvíli sa to stalo. Auto v dosť veľkej rýchlosti trocha nevybralo zákrutu a vysypal sa celý náklad prívesného vozíka na cestu. Vodič išiel ďalej, trpkú chybu zistí až doma. Na ceste zostalo kopu hrncov, vaty, LP platní, strašne zaujímavý mix, ktorý tvoril jeden celok. Po týchto veciach opakovane prechádzali autá a hrnce a pokrievky sa kotúľali kade-tade po celej vozovke. 

" Aha!" zakričal nakoniec on, keď si ani nie 300 metrov pred nimi všimol na streche jednej budovy nápis LUCKY STAR.

" Bože a chodíme okolo toho." poznamenal Freddy a celý umorený sa pobral smerom k hotelu. Jeho tam nechal stáť, vedel, že sa neotočí, tak sa pobral pomaly za ním. 

Pred hotelom boli dve autá a kopu robotníkov v oranžových uniformách. Zdalo sa, že tu prebiehali dáke renovácie. 

Hotel svetovej značky mal celé prízemie upravené na štýl otvoreného priestoru. Nachádzala sa tu veľká recepcia, ktorá mala nábytok z masívneho dubového dreva, naľavo od nej reštaurácia s nápisom LUCKY TIME, vedľa nej dáky otvorený bar, potom videli ešte nápis Winter Garden, ale tam bolo zhasnuté. Čakali od toho trošku viac, ale nereptali, pretože si chceli ísť niekam už oddýchnuť. Opäť dostali dve kartičky s logom hotela a izbu na piatom poschodí z jedenásť. Už určite istú dobu používaný výťah ich vyviezol tam, kde mali izbu. 

Táto izba bola o dačo krajšia ako v hoteli Saffron. Troška väčšia a kvôli Freddymu aj fajčiarska. Izba bola akoby trochu tmavá, čo jej dotváralo zvláštnu, ale o to intímnejšiu náladu. Manželská posteľ, ktorá mala kvalitné matrace, aké ste našli kdekoľvek na svete pod značkou LUCKY STAR, kreslá, opäť minibar, úplna hotelová klasika. 

Nevýhoda bola kúpeľňa malých rozmerov s úzkou vaňou.

Freddy bol unavený, ale ešte pred spánkom chcel dačo urobiť. Otvoril jeho notebook, zadal stránku YOUTUBE a zaspievali si spolu pesničku LUCKY STAR od Madonny asi dvakrát za sebou. 

Freddy si vyzul tenisky a zvalil sa do voňavých perín a do pár minút spal. Minulú noc sa nevyspal dobre, tak si to teraz chcel trocha dohnať. Ľahol si k nemu a budík dal na siedmu večer, nech neprespia celý deň. 

Bola už tma, keď sa on zobudil. Bolo presne 18.51. Zadíval sa na Freddyho ako tuho spí a nevedel, či toto celé má zmysel. Má? Bude, teda je s niekým, kto keď si nájde niekoho iného ho opustí. Čo je to za dáky vzťah? Potlačil ale tieto myšlienky, lebo mu bolo dobre, najlepšie od doby, čo ani sám nevie. Vlastne mu asi nikdy v živote dobre ani nebolo, len isté čriepky momentov, ktoré boli šťastné. Teraz mu je dobre istú dobu a nemienil sa toho len tak ľahko vzdať. Bol rozhodnutý urobiť preto všetko, naozaj všetko. 

" Drahý, vstávame, je veľa hodín." pošepkal Freddymu do ucha a dal mu bozk na líce.

" Koľko je?" odvetil rozospatý Freddy

" Pomaly už sedem, treba nám ísť dakam na večeru, určite už aj ty si hladný."

" To teda som.Ach" posadil sa na posteľ a rukou si prešiel po trojdňovom strnisku.

Po pol hodine šuchtania, obliekania, prekonávania nechcenia sa odhodlali a vyšli z hotelovej izby. Freddy sa ešte na recepcii spýtal, či majú v hoteli wellness. Bol tam, ale ani jeden z nich nemal plavky, takže radšej išli do centra na večeru. 

Ako vždy nemali cieľ kam ísť. Agnezo nechceli, tam boli minule a on včera, prešli celé Staré mesto, ale ani jedna reštaurácia ich nezaujala. Ako prechádzali Obchodnou všimli si na bielo zariadenú reštauráciu v štýle Talianska. Obaja sa na seba pozreli a vedeli, že idú sem. 

Na stole ich čakali dáke talianske slané tyčinky a dostali jedálny lístok s množstvom talianských cestovín, pizz, jedál na grile atď.

Freddy si dal tentoraz pizzu Diavola, keďže mal rád pikantné a on sa uspokojil s dákymi cestovinami ktorých názov nevedel ani prečítať so štyrmi druhmi syra. 

Najedli sa do prasknutia, nechali tam účet asi za 30 eur a odišli na malú prechádzku po Hlavnom námestí. Freddy mu pripomenul, že keď sa vrátia musia vyplniť ceduľku ktorú našli v izbe, aby im raňajky doniesli ráno na izbu. Vonku sa trocha schladilo, ale ich hriala vzájomná prítomnosť. Aj Freddy vtedy pocítil, že mu je konečne dobre. 

Niečo po desiatej večer dorazili späť na hotelovú izbu, vyplnili raňajkový lístok, zavesili na kľučku, keďže o polnoci mal niekto chodiť a zbierať to a napustili si vaňu. Nemohli sa kúpať dvaja, pretože sa tam ledva zmestil jeden. Freddy pobral z kúpeľne čo sa dalo, od mydiel až po malé uteráčiky, aby mali pamiatku. 

V tú noc sa milovali pri tlmenom svetle a bolo im obom nádherne. Zaspali ani nevedeli ako a spali až do rána, nikým a ničím nerušení.  

 

26.10.2013- Bratislava, Hotel Lucky Star

 

Na Ružinov opäť dopadala hustá jesenná hmla. Hotel bol zahalený do hustej bielej šlahačky a z hmly vytŕčal len nápis Lucky Star, ktorý svietil neónovo na žlto-zeleno. 

Raňajky si dali na izbu doniesť až o deviatej, tak sa mohli aj trocha vyspať. Freddy spal na bruchu roztiahnutý po celej posteli a on bol schúlený v ľavom rohu a čakal, či sa nezrúti z tej postele. 

Z Freddyho mobilu začali vychádzať tóny budíka Alablaster, čo bolo klasické zvonenie na NOKII o desať deväť.

" Nieee, čo je?" zamrmlal Freddy a potiahol si vankúš na hlavu. Z vankúša visela visačka s textom: mäkká strana. 

" Vstávať Federla, vstávať, o chvíľu tu sú raňajky. Hore, poďme!" Potiahol ho za nohu, tak či chcel, či nie, musel vstať. O minútu deväť sa ozvalo klopanie na izbu. Freddy bol na toalete, tak išiel otvoriť on.

Vošli dve osoby, chlapec a dievča, pravdepodobne praktikanti Hotelovej akadémie a obaja mali plné ruky podnosov. Na veľkej tácke sa nachádzali tri taniere. Na prvom bolo asi 15 plátkov šunky, 4 maličké maslá, dva džemy rôznych príchutí, na druhom tanieri dva druhy sladkých koláčov a na treťom 4 vajíčka uvarené natvrdo a chrumkavá slaninka. Súčasťou tácky boli aj príbory, pomarančový a jablkový džús, dva jogurty, káva jedna čierna, druhá s čokoládou, smotana a servítky s logom Lucky Star. 

V samostanom košíku bolo čerstvé chrumkavé pečivo a na modrom tanieri ovocná misa, ktorá pozostávala z pomarančov, jabĺk, banánov, hrozna a kiwi. 

Freddy po ich odchode vyšiel z kúpeľne so slovami WAU sa pozrel na prinesené raňajky. Nemali inú možnosť a ani nič iné nechceli, len sa vrhnúť,doslova vrhnúť na pripravené jedlo. Vedeli, že všetko nezjedia. Pečiva sa im zdalo málo, ovocia zase veľa, masla úplne, že najmenej. Do dvanástej museli opustiť izbu a neplánovali ani odísť skorej. Freddy si chcel pozrieť Čarodejnice a osprchovať sa pred odchodom. 

Spolu si pozreli diel tohto seriálu, pričom on nechápal o čo tam ide, pretože to nikdy nevidel. Ako odišiel do sprchy vybral z šuflíka dve ťažké zlaté retiazky. Mali naozaj svoju hmotnosť, ale nevedel si ani len predstaviť, koľko za to môže dostať. Freddymu povedal o retiazkach, ale s tým, že jeho teta Romana mu ich dala a chce len vedieť, či je to zlato, nech sa na to v Bratislave pozrie a spýta. Otvoril internetový prehliadač a hľadal záložne v Bratislave. V podchode na Trnavskom mýte našiel záložňu Gold, ktorá mala pobočky po celom meste. Freddy vyšiel zo sprchy, upozornil ho, nech sa ponáhľajú pretože v záložni sú len do jednej a potom nevie kam pôjdu. 

Kartičky z hotela im nechali, nie ako v Saffrone kde ich museli odovzdať a vyšli pred hotel na zastávku električky. Do zastávky Trnavské mýto im ostávalo viezť sa ešte 15 minút a on začal stresovať, že to nestihnú. Freddy ako vždy zachoval kľud a povedal, že všetko sa stihne ako sa má. 

Vystúpili na Trnavskom mýte a pomaly sa rozbehli po eskalátore, ktorý nefungoval. V podchode sa nachádzalo pár obchodov z ktorých väčšina bola zavretá. 

Záložna GOLD avšak fungovala. Nejaká pani si tam obzerala zbraň a predavač s dlhými vlasmi ju veselo obskakoval. 

" Počkám chvíľu." povedal on a začal byť nervózny.

Po malej chvíľke vošiel dnu, na plut vyložil dve zlaté hrubé retiazky a náramok. Freddy ho pozoroval zvonka a videl, že dáva občiansky preukaz. Bol tam dlho, ba akosi pridlho až. Videl, že mu niečo dáva a schováva to do peňaženky. 

Vyšiel von a mal mierne nepríčetný pohľad.

" Čo je?" spýtal sa Freddy.

" Poďme, hneď!" povedal a rozbehol sa na opačný smer.

" Čo sa stalo?" zastavil ho Freddy, ktorý sa naozaj bál, že sa niečo stalo. 

" 550 eur, chápeš to?"

"Wau, to vážne? A koľko z toho dáš tete? "

" Ja neviem, 50? poviem, že to nebolo zlato, ale bižutéria." povedal s úsmevom a predýchaval to celé. 

Mierne ako zmyslov zbavený vystupoval po schodoch podchodu Trnavského mýta smerom k nákupnému centru Central. Toľko peňazí v hotovosti pri sebe asi nemal nikdy. Cítil vinu, to áno, ale zároveň vzrušenie, že toto všetko môže rozflákať. 

V Centrali ešte nikdy nebol, tak si teraz povedal, že je ten správny čas ho navštíviť. 

" Mám chuť na kávu." povedal Freddy, keď uvidel pri vchode sieť kaviarní Cofeeshop Company.

Usadili sa do rohu kaviarne a objednali si čokoládové a karamelové latte a cheesecake a snickers tortu. Súbežne otvoril aj notebook a hľadal hotel, kde strávia čas až do pondelku.

" Bože, veď toľko nemá ani moja mama výplatu." povedal Freddy a odkrojil si vidličkou kúsok snickers torty.

" Nuž no, " pousmial sa a hľadal to asi najdrahšie čo tam bolo.

Našli tri hotely, dva v Starom meste a jeden na nábreží Dunaja, ktorý mal byť tou poslednou alternatívou.

Nákupné centrum Central sa pred nimi rozprestieralo a oni mali dosť peňazí na míňanie. 250 eur si nechali na dve noci v hoteloch a rozhodli sa, že stovku minú teraz tu. 

Ľudia a obchody sa míňali, tváre sa menili, niektoré zostávali, iné sa rýchlo pobrali preč.

V obchode s módou, ktorý mal názov SPORT PRO mali práve novú jesennú kolekciu. Skúšali si veľa druhov mikín, svetrov, až nakoniec narazili na ten správny druh. On si kúpil zelenú variantu mikiny a Freddy modrú. Jediná nevýhoda podľa neho bolo to, že malo zapínanie na gombíky, čo z duše neznášal. Ale chcel mať niečo rovnaké ako Freddy. 

Freddy si ešte v akcii za sedem eur kúpil nohavice pieskovej farby a vydali sa späť do Starého mesta obzrieť prvý hotel IMPERIAL.

Tento hotel bol priamo v srdci Starého mesta. Už, už skoro robili rezerváciu, keď im povedali, že noc stojí 200 eur, bez raňajok. Toto odmietli a po pozdravení od anglického nosiča batožiny hotel opustili. 

Druhý hotel, ktorý bol zvolený sa nachádzal skoro na Námestí Ľudovíta Štúra, názov mal dáky komplikovaný, ani jeden si ho nezapamätal. V tomto hoteli bol zase opačný problém, bol plne obsadený.

Obaja ovešaní taškami, opäť unavení sa uchýlili do malej cukrárne vedľa hotela, kde nebol nikto. Bolo im to aj podozrivé, ale nechceli ďalej hladať.

Čašníčka, postaršia pani sa k nim rozbehla a prihovorila sa milou češtinou:

" Co to bude pánové?"

Po chvíľke rozmýšľania si obaja dali bielu horúcu čokoládu, Freddy so šlahačkou, on bez. 

Ako robila nápoje v ich tesnej blízkosti, dala na Freddyho bielu masa šlahačku a otočila sa k nemu:

" Vážne nechcete? Mám pravou, žádnej spreják!"

Pousmial sa a dal si aj on na čokoládu porciu poctivej šlahačky. Čokoláda chutila naozaj výborne, aj cena bola výborná. Za dve čokolády 9 eur. 

Poslednou voľbou bol spomínaný hotel Dunaj na nábreží. Odviezli sa električkou z Námestia Ľ.Štúra na MOST SNP, bývalý Nový MOST a rozhliadali sa, po chvíli tento hotel našli. 

Vošli do spomínaného hotela Dunaj, tesne pri brehoch rovnakomennej rieky. Bolo niečo po pol piatej poobede a na oblohe bolo znať, že čochvíľa zapadne slnko.

Freddy ostal doslova a do písmena stáť s otvorenými ústami. Také krásne niečo ešte jakživ nevidel. So svojími rodičmi nežili až tak extrémne zle, ale nikdy nechodili na dovolenku, boli radi, že prežijú z mesiaca na mesiac, takže toto bolo pre neho niečo také, čo ešte fakt nezažil. 

Hala hotela bola obrovská. Pripomínala mu film Sám doma 2 Stratený v NEW YORKU a hotel Plaza. Po pravej strane sa nachádzala recepcia, po ľavej dáky bar osvetlený jemným svetlom. Všade krásne koberce s logom hotela Dunaj.

Freddy zavrel pusu a podišli k recepcii. Doprial mu ten dobrý pocit, aby bola rezervácia na jeho meno. Objednali rovno izbu na dve noci spolu s raňajkami, dostali poukaz do Francúzskej reštaurácie na 15% zľavu na všetky jedlá a nápoje a dve karty k izbe číslo 409. Milá slečna z recepcie opäť popriala príjemný pobyt a vošli do výťahu. Tam už to Freddy nevydržal, dal mu pusu a povedal ĎAKUJEM.

Ústa ostali obom otvorené aj potom, keď sa dvere výťahu otvorili na štvrtom poschodí.  Po celej chodbe natiahnuté koberce ako v hale, nádherné lustre z kryštálu visiace zo stropu a všade taká nádherná vôňa,  aróma hotela. 

Pri masívnych dverách s číslom 409 zastali a jedným ťuknutím kartičky sa dostali dnu. Údiv pokračoval aj tu. 

Táto hotelová izba bola zase niečim iná. Iná, ako predošlé. Nebolo to vo veľkosti izby, alebo tak, ale v celkovom dojme. Nádherne to tam voňalo, obliečky boli zlatistej farby, rovnako aj divné zrkadlo, ktoré trocha kazilo dojem, ale to vôbec nevadilo. 

Kúpeľňa mala šampóny a mydlá s logom hotela. Kúpacie čiapky boli tiež v cene, sprchový kút s masážnou sprchou, bidet, uteráky prenikavo bielej farby a všade čisto a voňavo. 

" Som, som v šoku." povedal Freddy a nezmohol sa vážne na slovo. 

On chytil diaľkový ovládač a zapol televíziu. Vtedy Freddy opäť zhíkol. Na obrazovke sa zjavil nápis: Vitajte v hoteli Dunaj vážený pán Federla, prajeme Vám príjemný pobyt.Freddy si to musel hneď odfotiť, keby to raz tak niekomu mohol ukázať. 

Zvalil ho na posteľ a na tie krásne nové obliečky a bohvie, či z toho, že obaja boli unesení, alebo tak, ale milovali sa doslova živelne ako dve zvery. Obaja potom nevedeli už vôbec domôcť slova. 

Freddy sa postavil so slovami, že ide na WC a nech ho nečaká, lebo tam bude dlho. Zavrel dvere, zamkol a pustil si dáku pesničku, ktorú si začal spievať počas pobytu na WC. 

When it's you and me,

We don't need no one to tell us who to be!

We'll keep turning up the radio

What if you and I

Just put up a middle finger to the sky

Let them know that we're still rock 'n roll

Rock 'n roll!!! počul spoza dverí

Po chvíli vyšiel z dverí a oboznámil ho, že toto je jeho nová srdcovka od Avril Lavigne. 

Všimol si dáky prospekt na stole v izbe. Mal názov WELLNESS hotela Dunaj. Rozhodli sa, že si pôjdu kúpiť plavky a tento wellness navštívia. Bol otvorený denne od 8.00-21.00 hod. 

Dali si rýchlu sprchu a vybrali sa peši do Euroveii. Aj toto nákupné centrum bolo v sobotný podvečer plné ľudí, oni iného cieľa nemali, len tie plavky a poprípade dáka večera. 

V obchode SPORTS DIRECT našli každý to svoje pre seba. On si kúpil modro oranžové plavky s dákou oranžovou PUMOU a Freddy si vybral plavky z retro kolekcie COCA COLA. Bol opäť raz originálny, plavky s Colou predsa nemá každý!

Keďže v Euroveii nebolo poriadnej reštaurácie okrem McDonaldu, tak si vo FOOD COURTE dali dáky rýchly Gordon Blue s hranolkami, v Bille kúpili dáke vody a pobrali sa späť do Hotela.

Obaja zaspali pri filme Sám doma 2, ktorý im pripomínal ich aktuálnu situáciu. 

 

27.10.2013- Bratislava, Hotel Dunaj

 

Ranná hmla opäť zahalila tkzv. UFO do bieleho šatu. Nik sa nemohol sťažovať na toto ročné obdobie to bolo bežné. 

V toto ráno sa prvý zobudil Freddy. Pozoroval jeho ako spí, niečo sa mu snívalo, lebo pery sa mu pohybovali akoby niečo hovoril. 

Zo sna mal pocit, že ho niekto pozoruje. Otvoril oči a mierne sa naľakal, keď ho Freddy zobudil bozkom. Bolo už deväť hodín, ale nedalo sa to určiť, keďže závesy boli zatiahnuté a v izbe bola úplna tma. 

Freddy roztiahol ťažké závesy zlatistej farby a do izby vpustil svetlo. Oslepilo ich. Vyzeralo to na krásny deň a aj teplý, na toto ročné obdobie. Freddy fajčil prvú rannú cigaretku a pozeral sa na UFO a na ľudí, ktorí sa stále niekam ponáhľali, on sa medzitým obliekol na raňajky. 

Dnes chceli po raňajkách vyskúšať wellness a potom lobby bar, čo uvideli pri vchode, ale nevedeli, či všetko stihnú. 

Raňajky sa podávali na prízemí v reštaurácii, ktorá susedila na jednej strane s francúzskou reštauráciou a na druhej s lobby barom. 

Ponuka bola najbohatšia zo všetkých. Nenajedli sa, ale nažrali. Vyskúšali všetko, od praženice, cez rôzne druhy salám až po sladké koláče.

Potom sa vrátili na izbu, lebo si zabudli plavky, pričom chceli ísť hneď z raňajok sa kúpať. 

Wellness hotela Dunaj sa nachádzalo na -1 poschodí. Dostať sa tam dalo jedine výťahom z poschodí, takže bolo zabezpečené, že to slúžilo len hosťom hotela. 

On aj Freddy sa zviezli do malej miestnosti, kde im usmievajúci chlapík dal župany, plachty, uteráky a jednorázové papuče. Prešli do šatní, kde sa rýchlo prezliekli do plaviek, šaty si zamkli do skriniek, dali rýchlu sprchu a vošli do miestnosti, kde bol obrovský bazén. Nebol tu nik. Celý bol len pre nich. Vošli do neho, voda príjemne chladila a po chvíli bola už prijateľná. 

Dávali si pozor aby ich nikto nevidel, ale oddávali sa vrúcnym bozkom. Nerátali čas, koľko tam boli, ale bolo to veľmi dlho. 

Freddy si z bazéna všimol nápis SAUNA. On nebol zástancom sauien a podobného, ale počkal ho v miestnosti, kde boli lehátka, tesne vedľa. Po desiatich minútach vyšiel celý mokrý od potu z miestnosti. 

Chcel sa ísť osprchovať a potom na obed. Všimol si v druhej časti kúpeľne vedro s ľadovou vodou, čo zatiaľ videl len vo filmoch. Chcel to využiť.

O chvíľu len počul Freddyho výkrik: " Ľadová, ľadová....joooj" cupkajúc vyšiel a vlasy aj telo mal schladené mrazivou vodou. Osprchovali sa a opäť prezliekli v šatni. 

Obed si dali ľahký, dáky zeleninový šalát. Poobede strávili sledovaním filmu Lady A Tramp.

Okolo siedmej sa rozhodovali, že kam pôjdu na večeru. Chceli využiť zľavu, ktorú dostali, tak sa voľba padla na francúzsku reštauráciu. 

Ešte raz večer navštívili wellness a potom sa slávnostnejšie obliekli na večeru. 

Vstúpili do Francúzskej reštaurácie. Aj pre neho, aj pre Freddyho to bolo asi to najluxusnejšie čo kedy v živote videli. Zo stropu viseli drahé kryštálové lustre, stoličky boli potiahnuté červeným zamatom, každý stôl mal obrúsky dokonalé vyžehlené, príbory a poháre zrovnané do miery, ako má byť. Na stole bolo tkzv. stolové dekórum. Solnička, korenička a dáke neidentifikovateľné farebné korenie, všetko v zvláštnych nádobách, ktoré chránilo dáke modré svetlo. 

V reštaurácii nebol nik, tak si zvolili miesto pri veľkom stole a čakali. Sedelo sa im pohodlne, tak sa ani nikam neponáhľali. 

Zrazu sa z jedného rohu reštaurácie spoza pultu kolísavým krokom rozbehla korpulentná čašníčka oblečená v hotelovom úbore s kravatou. Obaja ostali v nemom úžase.

Prišla až k nim.

" Dobrý večer, vitajte vo francúzskej reštaurácii. Môžem Vám na úvod ponúknuť nejaký aperitív?" odverklíkovala čašníčka, ktorá mala na menovke meno Andrea

Aperitív odmietli, ale rovno si vybrali z jedálneho lístka. Freddy si dal bryndzové halušky a on mal chuť na grilované kura a omáčka z kozieho syra. Obaja si dali ako dezert čokoládový teplý koláč, keďže jeho príprava trvala hodinu. 

" Tá odkiaľ prišla? Z výčapu nejakého?" uškrnul sa Freddy, keď Andrea odišla s objednávkou do kuchyne. 

" Dávid bude mať tú svadbu o necelý mesiac. Musím si ešte nohavice kúpiť. Tie, čo som mal na promóciach už nezapnem. Potom aj dáky dar, ach, kopa starostí, ale je to môj najlepší kamarát. A ešte aj Barbora bude u mňa v Mlynskej spať jednu noc po svadbe, to musím tento týžďeň dáko vybaviť ešte." začal Freddy, pokiaľ čakali na večeru

" A čo chceš dať ako dar?"

" Neviem, s Barborou sme rozmýšlali, že takých 50 eur od nás oboch by nebolo málo, no nie? A celkovo, Dávid vie ako som na tom."

Chcel mu dáko pomôcť, ale nechcel aby to vyznelo, že si ho kupuje, alebo tak.

" Aha, výčapníčka už ide." zahlásil Freddy, keď Andrea niesla podnosy s nápojmi.

O malú chvíľu im priniesli aj jedlo zakryté striebornými vekami. Dvaja čašníci, každý jednému zdvihol poklop a poprial dobrú chuť. 

Jedlo bolo výnimočné, nebola to veľká porcia, ale za to presne vypočítaná a krásne naservírovaná. S chuťou sa do toho pustili a vychutnali si aj znamenitý čokoládový dezert. 

Po zaplatení účtu sa pobrali späť na izbu vychutnať si posledné chvíle luxusu v úžasnej posteli, pri úžasnej atmosfére. V ten večer nepozerali žiaden film, len sa túlili a maznali, bol to asi jeden z najčarovnejších večerov aké mali. 

 

28.10.2013- Bratislava, Hotel Dunaj

 

V to ráno sa prebudil prvý ON. Čakal, počúval, či Freddy ešte spí. Začal potichu plakať. Skončilo sa to. Bál sa toho, že dnes musí Freddymu vybaviť sľúbenú brigádu a že sa to nepodarí, keďže nepracuje ani on. 

Udalosti prebehli opäť rýchlo. Raňajky, odchod z hotela, Freddy ho vyprevadil akože na zastávku, odkiaľ mal ísť do práce a Freddy sa vrátil do Mlynskej doliny. On na nasledujúcej zastávke presadol na autobus na hlavnú stanicu a šiel domov. 

Keď dorazil domov, poslal smsku Freddymu, že mu ďakuje za krásny prežitý víkend. Keď dostal odpoveď, oči mu zaliali slzy. V správe bolo: "Keby som mal niekedy zažiť raj, chcem aby vyzeral takto. ĎAKUJEM"...