Sedemnásta časť- APOKALYPSA RUŽENCA

6.12.2014, Ladzany, reštaurácia Fontána

V Ladzanoch, áno v tej malinkej dedinke bola jedna reštaurácia, ktorá bola v okolí vychýrená. 

Bola to taká typická slovenská kolibka s milou obsluhou, výborným jedlom a sympatickým šéfom. Dnes to tu bolo však rezervované pre uzavretú spoločnosť. 

Dnes , na Mikuláša sa tu konala svadba. Slavomír Federla mladší si bral za ženu Margarétu Milušovú, pôvodom z Poltára. 

Tam sa mali aj novomanželia po svadbe odsťahovať, keďže jej rodičia im poskytli bývanie a sľúbili, že sa o malé postarajú, pokiaľ budú deti študovať na vysokej škole. 

Margaréta, mama Slava, bola samozrejme aj rada, že sa to vyriešilo a nemusí to ona riešiť nijakým spôsobom. 

Rodičia nevesty Daniela a Rudolf boli obaja advokáti, takže peňazí mali dosť a celú svadbu zaplatili. Margaréta na oko namietala, ale v podstate jej to vyhovovalo. Svojmu synovi kúpila porcelánovú sadu riadov do nového bytu. 

Svadba prebehla úplne pokojne, potom nasledovalo povestné rozbitie taniera, ktoré sa konalo pri každej svadbe. Zametali úplne kľudne, nik im nekopol do dákeho črepu, nikomu sa nechcelo. Zábava bola už v plnom prúde až po polnoci.  

Zo strany Federlových prišla len Margaréta, Freddy a babka Gizela. Otec Slavo starší si nevedel vybaviť z Ameriky voľno, keďže tam bol iba krátky čas. A povrávalo sa, že tam bude ešte aj celý budúci rok, to však nikto nevedel presne určiť. 

Okolo jednej v noci sa Margaréta, ktorá mala v sebe už tri poháre borovičky rozhodla, že sa chce nadýchať čerstvého vzduchu. Vyšla pred reštauráciu a pomaly prešla cestičkou k malému lesíku. Tuto stála obrovská skala,  balvan. 

Prišla až k nej. Pohladila ju. Prsty jej zapadli do niečoho vyrytého. Zreteľne tam bolo vidno písmená M+I. 

Toto bolo to miesto, kde tak rada chodievala. Mala to tu rada. Spájalo sa jej to tu s jedným človekom. 

Margarétu spaľovala ohromná vášeň, ktorú si nepriznávala, i keď o nej vedela. Vášeň, ktorú pred rokmi potlačila, ale opäť ju spaľovala, sťa najhorúcejšie plamene pekla. 

Vyvrátila hlavu na oblohu posiatu hviezdami a žiarivým mesiacom. Uvedomila si, že Boh sa na ňu môže pozerať, tak rýchlo pustila skalu a pomaly sa pobrala späť.

Vedela však, že musí potlačiť tieto myšlienky a byť, hoci len na oko šťastná. Pozrela sa ešte raz  na mesiac a na vysvietené Ladzany, ktoré už žili vianočne a vrátila sa  tanečným krokom, akoby nič do podniku

07.12.2014, Bratislava, hlavná stanica

V toto nedeľné ráno bolo v rýchliku 811 Gemeran veľmi neveselo. Mia Schronerová spolu s ním, cestovala do Levíc, kde sa on mal zoznámiť s mamou Mii. Cesta bola veľmi úsmevná, chceli si dopriať trocha luxusu, tak si zakúpili lístky do prvej triedy. Cítili sa povznesene a dôležito.

Do Levíc dorazili s párminútovým meškaním o 9.57. Mia vystúpila z vlaku, vlasy mala krásne rozcuchané vo vetre. 

Nechceli aby ich Miina mama prišla vziať na stanicu, ale chceli sa trocha prejsť. 

Mia mu aspoň ukázala byt, kde predtým bývali, školu kde študovala a pomaly prešli až  ich domu. 

" Špagetka si doma?" zvolala Mia do predsiene a spolu s ním vošli. On ostal uchvátený. Dom vyzeral naozaj veľkolepo. Mia vôbec nepreháňala, keď mu ho popisovala.

Predsieň bola obrovská. Mohutné dubové schody viedli na poschodie tejto novodobej vily. Zrazu z jedného kúta vyšla asi 40 ročná žena, ktorá mala sympatický výraz, úplna kópia Mii oblečená v modrom svetríku a čiernych nohaviciach. Na krku sa jej ligotala dačo ako zlatá medaila. 

Po prvotnom zoznámení sa pobrali chodbou do obývačky, ktorá bola asi 2x väčšia akú mali on v Palárikove. 

On navrhol, že urobí limonádu, ktorú jeho babka volala žoviálne "Limonka". 

 On v kuchyni starostlivo rozkrojil dva pomaranče a jeden citrón. Odštavil ich a dal do litrového džbána, rovnako tak, ako mu robievala aj jeho babka. Pridal ešte pár lyžičiek cukru a Limonka bola hotová. 

Sadli si do priestrannej obývačky a rozprávali sa. On povedal Adriane celý svoj životný príbeh, ona s veľkým záujmom počúvala. 

Adriana Schronerová bola veľmi dobrá žena, hoci osudom ťažko skúšaná, ale vždy obstála v skúške, ktorú skladala. 

Bola vynikajúcou kuchárkou, tak ako Mia hovorila. Pripravila im výbornú kačicu na citrusových plodoch. 

On sa opäť cítil dobre. S Miou mu bolo dobre vždy a pomaly, ale iste zabúdal na svoju bolesť, ktorá bola spôsobená Freddym. Už sa netrápil veľmi, pretože uveril, že Freddy si tiež už žije svoj život. 

Pri Adriane sa navyše cítil strašne matersky. Niekedy mal tento pocit pri Romane, ale časom vyprchal. Nič sa nedalo povedať na to, len že je to preč. Navzájom sa sklamali a cesty späť už asi nebolo.  

Opustili Levice až v neskorých nočných hodinách. Adriana ich bola zaviezť na stanicu a kývala za vlakom. Po ceste domov chcela Mia vedieť, že aký dojem urobila jej mama na neho. On bol viac ako unesený.Bratislava sa už tiež pomaly chystala na Vianoce. Mia písala mame smsku, že dorazili v poriadku a on sledoval z električky vysvietené mesto. 

06.12.2014, Česká republika, Šumava

Romana vystúpila z auta tesne skoro pred chatou, ktorá bola celá akoby zapadnutá v snehu. Bolo tu nádherne, mrazivo. Keď jej Tomáš povedal, že ju berie do hôr, skoro neverila, ale nakoniec zvolila. Bol to mikulášsky darček. 

Chata stála akoby medzi dvomi lesami, po obidvoch stranách boli cestičky do lesa, posiate hrubou vrstvou snehu, v okolí nič, ideálne na oddych a relax. 

Keď vošli do chaty, uvideli pravú idylku. Voňalo to tam po dreve, vybavenie bolo dokonalé a bolo tam ticho. Bolo tam až také ticho, až to desilo.

Dali si dobrú večeru, Tomáš pripravil steaky a potom si sadli ku krbu. Romana začala hovoriť o jej manželovi Michalovi, blížilo sa výročie jeho smrti. 

" Michal vtedy....vieš aké, teda aký to bol krásny deň?" začala Romana pomaly hovoriť a Tomáš videl, že  aj napriek tomu, že od toho uplynulo už veľa času, stále to bolí.

" Ráno všetko v poriadku. Vstali sme, dali sme si kávu, Michal si dal svoju vianočku s čučoriedkovým džemom. Dal si svoju fialovú košelu, ktorú zbožňoval a presne v nej, som ho aj videla, bola celá od krvi. Krvavý fľak v tvare listu, to si pamätám. Pobozkal ma a odišiel. V predsieni sa ešte otočil a povedal mi, že som pre neho všetko. Mal ísť len do mesta kúpiť vianočné svetlá, nič viac. Šla som pripraviť vianočný šalát, pekne pomaly, všetko nachystať. Krájala som mrkvu, keď mi volali. Obliekla som sa a akoby opantaná som tam šla. Nakladali ho práve do sanitky, auto bolo totálne zdemolované. Išla som s ním do nemocnice. Držala som ho za ruku. Zomrel ešte počas prevozu do nemocnice. Po dvoch hodinách som  šla späť domov. V drese bol ešte stále jeho tanier z raňajok, jeho šálka, omrvinky na stole, ktoré mu vypadli z úst. Ja viem, som divná."

Tomáš ju objal a ona sa srdcervúco rozplakala. Spomienky sa opäť obnovili a stále boleli. Veľmi. 

V ten večer a v tú noc sa spolu prvýkrát milovali, opäť prvýkrát po rokoch.  A Romana nemala absolútne žiadne výčitky svedomia. 

10.12.2014, Ladzany, Freddyho izba 

Freddy prišiel domov a soptil zlosťou. Čo bolo veľa, bolo veľa. Mama ho dokonca navliekla do miništranstského rúcha, len aby sama seba presvedčila, aký je jej synáčik pobožný. 

Bedákal aj nad časom, ktorý strávil s ním a mohol si užívať. Chcel svojej matke dáko dokázať, že on ju nepotrebuje, ale vedel, že predsa len potrebuje. 

Videl na Margaréte, že je nesvoja. Slavo ml. sa odsťahoval preč a otec bol v USA. Bol s mamou sám v ich byte. 

Liezla mu na nervy, nevedel jej povedať dosť. Chcel žiť inak, ako si to ona predstavovala. Bola neoblomná. Chcela žiť podla určitej šablóny, pričom ona sama nevedela, ako má táto šablóna vyzerať. 

Každý večer si dačo prečítali z Biblie a rozoberali to zo všetkých uhlov, ako a čo by malo byť. 

Freddy chcel opustiť domov čo najskôr, ale kam ísť? Do Bratislavy? A čo tam? Školy sa vzdal a teraz nemal prácu. Síce po Novom roku sa mu čosi črtalo, ale to bolo také otázne, že až. 

Margaréta medzitým vyšla z budovy, v ktorej pracovala a išla na menší nákup, ani len netušila, čo si jej syn myslí. Opäť sa raz presvedčila, že je všetko v tom najlepšom poriadku. 

Nudil sa, tak zapol počítač a prihlásil sa na pokec, cez svoj nick. Na sklo v miestnosti G&Bi napísal: 

" Okres Krupina, je tu niekto? Vyfajčím dokonca".

13.12.2014, Bratislava, byt Mii Schronerovej

" Máš dáke desivé tajomstvo o kom si nikomu nepovedal?" vyhŕkla na neho otázku Mia. 

Sedeli v jej útulnom byte a pili čaj.

" Hm...." povedal on a nevedel sa rozpomenúť na konkrétnu udalosť.  

" A možno už viem. Chodieval som dlhé roky, ešte keď žila mama na doučovanie na angličtinu. Asi od roku 1996, neviem presne. Ona bola super, Janka. Začal som s angličtinou ešte na základnej škole. Pamätám si učebnicu Splash!. Miloval som titulnú pesničku odtiaľ a púšťala mi ju, keďže ona mala aj kazety s nahrávkami. Vždy som to mával stabilne, najprv ona chodila k nám, po roku ja k nej, vždy v utorok, alebo štvrtok o štvrtej poobede, ako hodinky, raz týždenne. Bola veľmi milá a angličtina ma bavila. Mama ju mala tiež rada a tak. Potom mama zomrela a zdalo sa, že to bude ďalej s ňou v pohode, ale neviem kde a čo sa stalo. Niekedy som si myslel, že to je preto, že mama jej občas niečo doniesla a tak. Lenže ona potom začala brať toľko študentov, že to ledva stíhala a bolo to ako na bežiacom páse. Začala byť nervózna a nevrĺá. Trocha som ju aj chápal, ale ja som bol taký istý. Papuľoval som jej , ale zase niekedy som sa len bránil. Každopádne v roku 2006 to vyvrcholilo a potom ma už odmietla budúci rok doučovať. Stalo sa to na Vianoce 2005, táto udalosť. Vtedy som bol na ňu strašne nahnevaný a babka mi ako každý rok, dala pre ňu malý darček. Bonboniéru a kávu. Povedal som si, že si za svoje správanie nezaslúži, bonboniéru som zjedol a kávu, som vyhodil. Mal som po ceste park, takže som zašiel hlbšie do parku a tam tú kávu niekde pohodil. Vždy som k Janke chodieval cez park, pretože to bolo bližšie. Babka komunikovala potom s ňou, keď dostala echo, že ma už nechce doučovať. Zavolala jej, dala jej hodinu na rozmyslenie, potom jej zavolala späť, odmietla. Babka nezačala bedákať, proste povedala, že nie je jediná na tomto svete. Potom na maturite som ju mal, ale bola milá, udržiavali sme si taký zdravý korektný vzťah. 

Teraz našla štastie v Anglicku, takže konečne je aj ona spokojná. A prajem jej to, veď prečo nie. V konečnom dôsledku, bola fajn a dalo sa s ňou aj porozprávať."

" Alebo ja, takže idem...." povedala Mia a odchlipla si z čaju, psík Koky sa dožadoval kúsku bábovky, ktorú jedli. 

" Keď bola taká mánia, že začal Lidl sa mi stalo toto.  Pozerávala som telenovelu Cesty za šťastím, ráno som šla do Lídlu nakúpiť, keďže som robila ohnivé havajské prekvapenie. Urobila som cesto, dala do trúby a šla som pozerať seriál. No, lenže boli dva diely za sebou a ja som na to zabudla. Až som cítila, že sa niečo strašne páli. V kuchyni bol kúdol dymu a ja som to dáko vybrala a bachla do dresu a napustila na to vodu. Potom mi zavolala mama a ja som zabudla aj na to. Keď som sa vrátila do kuchyne, dres vytiekol a v našom byte bola v kuchyni namiesto obkladačiek plávajúca podlaha, ktorá sa celá zvlnila a tak. 

S mamou sme šli večer do Baumaxu a vybrali nové obkladačky a tak. Toto vieš len ty a ona, i keď ona to nevie úplne pravdivo, zabila by ma, keby vie, že som pozerala seriál." 

Povedali si veci, ktoré skoro nikto nevedel a jemu aj jej bolo lepšie na duši.  

" Tieto Vianoce budú také divné, lebo...." začal opäť on, ale Mia ho náhle prerušila. 

" Budeš na Vianoce s nami a nebudeme o tom diskutovať!" povedala Mia priam rozkazovačným tónom a postavila sa, že ide odkrojiť ďalší kúsok mramorovej bábovky. 

14.12.2014, Komárno, Malodunajské nábrežie

Romana sedela v aute s Tomášom Antalom. Jazdili nočným Komárnom. Tomáš mal pre ňu prekvapenie a bol zvedavý, ako zareaguje. Kúpil jej, jej bývalý dom, kde prežila skoro celé manželstvo s Michalom Šábikom. Ona nevedela kam sa ide, ale spozornela, ked zatočili na jej dobre známu ulicu. 

Napokon Tomáš zaparkoval pri dome, ktorý tak milovala. Dom, ktorého sa musela po smrti manžela vzdať, pretože bola vtedy na tom finančne zle. 

Pomaly vystúpila z auta, hladina Dunaja sa trblietala v mesačnom svite a ona mala mierne zimomriavky. Pozrela sa na temné balkónové okno a vyzeralo všetko tak, akoby odtiaľto nikdy nebola odišla. 

" Prečo sme zastali práve tu?" spýtala sa Romana, ktorá samozrejme nič netušila. 

" Je tvoj." povedal stručne Tomáš a do ruky jej vtisol kľúče. 

" Prosím?" spýtala sa Romana, ktorá nechápala. 

" Je tvoj, opakujem." usmial sa na ňu, pričom videl, že je veľmi prekvapená.

" To nemôžem prijať Tomáško." povedala potichu a pozerala do zeme. 

" Musíš. Nechám ťa osamote, majitelia čo ho kúpili v ňom nikdy nebývali, takže by to tam malo byť tak, ako si to zanechala." povedal Tomáš a nečakal na odpoveď, sadol do auta a opustil potichu nočnú ulicu. 

Romana roztrasenými rukami otvorila bránku a zišla po pár schodoch dole k domu, tento dom bol tým zvláštny, že bol akoby v kopci. 

Čakala, či k nej neprídu jej dvaja milované psy, Blacky a Sunny, ale tie boli už dávno v psom nebi. Zastala pred vchodom a pozrela sa na záhradu zaliatu mesačným svitom. Bolo to tu nádherné, ako vždy. 

V dome sa nič nezmenilo. Stále tu bol ten istý nábytok, poprikrývaný plachtami, ktoré boli značne od prachu. 

Vyšla po strmých schodoch na poschodie. Kedysi tu boli tri izby a predsieň. Potom sa časom prerobilo na dve izby a veľkú obývačku. 

Romana zamierila do izby, ktorý kedysi zdieľala s Michalom. Sadla si pomaly na posteľ. Bola doma. Zase. Áno, bola opäť doma. Mesačný svit zreteľne dopadol do izby a osvetľoval Romaninu tvár. 

Potom sa zháčila, kľakla si vedľa postele, ktorú trocha odsunula. Pod posteľou bola v dlážke veľká ryha. Romana prešla pomaly prstami po nej a začala sa triasť. Klepala sa stále viac a viac až začala plakať. 

Potom sa zodvihla a prešla do záhrady k veľkému gaštanu. Kľakla si k nemu a začala potichu ešte viac plakať. 

Poslednú dobu začala o sebe rozmýšlať. Rozmýšlala o tajomstvách, ktoré mala, na chyby, ktoré urobila, ale obzvlášť na tú, ktorú zahrabala....