Ôsma časť- POČÚVAJ, AKO DÁŽĎ BUBNUJE DO STRECHY

15.06.2014, Palárikovo, mólo pri rybníku Barina

Pršalo. Veľmi pršalo. Osoba stála bez dáždnika v tomto počasí na spráchnivenom móle, ktoré sa mohlo každú chvíľu rozpadnúť. Spomínala. Ako už bolo veľakrát povedané, nič iné jej ani nezostávalo. Napriek tomu, aj tie spomienky bledli, tak si niektoré denne pripomínala, aby ich nestratila.

Tu si vymenili náramky s textom FOREVER, ktoré každý z nich odvtedy nosil na ruke. Kúpili ich v Auparku počas jedného večera, keď boli na výlete v Bratislave.

On si dal dole náramok z ruky a chcel ho zahodiť do rieky, ale nakoniec náramok ostal na ruke. Pobozkal ho a pobral sa pomaly domov.

05.12.2013, Palárikovo, železničná stanica

" Už som tu, zle som si to vyrátal. Si polhodinu počkám, teším sa a ľúbim ťa." napísal ON v smske , keď stál na železničnej stanici v Palárikove o 17.31. Do príchodu rýchlika, na ktorom mal prísť Freddy, ostávalo ešte 30 minút.

Vonku sa akoby čerti ženili. Počasie vôbec nepripomínalo zimu, ale sychravú jeseň. Z oblohy sa valili reťazce vody a všetko, čo sa neposkrývalo, zmoklo.

Sadol si do staničnej haly a čakal. Popritom sa usmieval, lebo mu Freddy v utorok večer, teda v noci, urobil radosť. Priznal sa s nimi Dávidovi, jeho najlepšiemu kamarátovi, ktorý mal pred pár dňami svadbu. Boli v dákom rockovom klube na pár pív a Freddymu to zrazu tak prišlo, že sa mu musí priznať. Neurobil to len z pocitu, že musí, ale aj preto, lebo mal pocit, že je konečne zaľúbený. Asi prvýkrát v živote. Dávidovi sa v ten večer narodil syn. Jeho manželka Lenka porodila syna Tobiasa.

Bol konečne šťastný, usmieval sa na vlakovej stanici. Potom vytiahol mobil z vrecka a pustil si album PRISM od Katy Perry, na ktorom akurát "ujížděl". Miloval ho od prvej, až po poslednú pesničku. Jeho srdcovkou bola pesnička GHOST. Pustil si ju dvakrát za sebou a už bolo aj šesť hodín. Zobral veľký dáždnik a vyšiel na perón. Freddy v rýchlosti vybehol z vlaku, ako aj kopa iných ľudí, ktorí prichádzali z Bratislavy z práce, zo škôl a podobne.

K nim domov sa dostali taxíkom, ktorý už objednal. Mali v úmysle stráviť pekný, pohodový večer.

Úplne zmoknutí, i keď mali dáždnik, odomkli vchodové dvere a vošli do predsiene. Nečakal a ako vždy Freddyho pevne objal a držal a nepustil.

Dážď bubnoval na okennú rímsu a Freddy ho začal vášnivo bozkávať a rozopínať mu nohavice, až sa Freddy zosunul úplne na kolená. Po chvíli sa domom okrem dažďu ozývali aj zvuky rozkoše. Freddy to robil tak rýchlo a živelne, že si to ani nestihol poriadne užiť. Dokončil svoju prácu do úplneho konca. On nevedel ani kde je, s kým je, čo sa stalo, bol úplne mimo. Týmto ho vedel Freddy vždy dostať. A bol na tom závislý a Freddy bol neuveriteľne spontánny, čo ON nemal vo svojom balíčku vlastností.

Vyšli hore do jeho izby a Freddy si vybalil svoj batoh a povedal mu, nech zavrie oči. Po otvorení uvidel bonboniéru z mliečnej čokolády v tvare rôznych morských plodov, ktoré tak miloval.

" Och, Freddy, ďakujem, tieto mám fakt rád."

" To len taká maličkosť pre Teba, keď zajtra je ten Mikuláš."

" Potešilo ma to, ďakujem, drahý." dal Freddymu pusu, až to nakoniec skončilo veľkou bitkou jazykov.

Hneď ju aj otvorili a ON išiel dolu pripraviť jednohubky s klobáskou, ktoré si chceli dať pri filme. Freddy vybral film Pretty Woman, čo bola, a aj je, romantická klasika. Spolu si ho pozreli, zjedli všetko jedlo, ktoré mali a zaspali v objatí. Freddy sa zobudil okolo druhej v noci, tak zaklapol notebook, vypol nočné lampy a ľahol si späť k nemu, ktorý trocha chrápal. Potriasol ním a on prestal. Po chvíli opäť však začal.

V piatkové ráno stále pršalo, lialo ako z krhly. V dnešný deň si chceli urobiť dáky výlet. Aspoň do Nových Zámkov, keď už inam nie.

Celé doobeda to neprešlo a Freddy tak veľmi chcel niekam ísť. Na pravé poludnie dážď ustal, ale rozfúkal sa  silný vietor. Rozhodli sa to risknúť a vyraziť. Do Nových Zámkov to nie je až tak ďaleko, takže to by sa malo dať zvládnuť.

Dorazili do nákupného centra Aquario, kde si v Panta Rhei obzerali rôzne knihy, ktoré by sa mohli hodiť pre blízkych na Vianoce.

Ako vyšli z kníhkupectva, mysleli, že vonku je apokalypsa. Začalo všetko dokopy padať. Dážď, sneh, mrzlo to, rozmŕzalo a tak ďalej. Hneď mu volal jeho otec, že či sú v poriadku. ON odvetil, že počkajú, keď to trocha prejde a vrátia sa domov.

Vnútri Tesca, ktoré stálo v bezprostrednej blízkosti nákupného centra Aquario našli malú kaviareň, ktorá mala aj presklennú terasu. Objednali si dva ľadové shaky. Freddy čokoládový a on karamelový. Veď prečo nie, veď je teplo.

" Ach, mama bude zase aj tento rok nadávať. Varím to tri hodiny a zjete to všetci za 5 minút." začal Freddy akoby úplne mimo rozprávať o svojej mame a ich zvykoch na Vianoce.

" Tak my dvaja neviem ako budeme tento rok. Bude to divné, prvý rok bez babky. Asi si vypražíme filé, dáme šalát a každý pôjde svojou cestou. "

" Neboj zlato, to bude dobré, dáko to prejde a veď na Silvestra budeme spolu, nie?"

" Budeme Freddy, isto..len neviem, čo vymyslím. Veď môžeme byť aj u mňa doma, nie?"

" Kľudne, mne je jedno, len nech som s tebou."

Freddy mu ďalej rozprával o svojej matke, bolo cítiť, že svoju matku má veľmi rád. Hovoril aj o vzťahu jeho mamy a babky. Bolo to trocha čudné, pretože nikdy nezistil prečo, ale mali zvláštny vzťah. Mama mala jeho babku rada, ale babka akoby vždy hľadala nejaký dôvod aby Freddyho mamu Margarétu ponížila a potopila za dačo, čo urobila.

Počasie ukázalo svoju krajšiu tvár a zasvietilo slnko, tak mohli ísť domov.

V utorok ráno, nasledujúci týždeň, bol čas, kedy mal Freddy ísť späť do Bratislavy, lebo ho čakala škola. Vlastne posledný týždeň.

Ako odchádzali, tak mu nezabudol otec pripomenúť, že dnes má termín na úrade práce. Povedal mu, že tam pôjde, ale namiesto toho, aby tam išiel, šiel do Bratislavy a strávil celý deň s Freddym.

Keď večer prišiel domov, bol doma otec a Irena Karátová, ktorá prišla ožehliť prádlo. Otec na neho na predsieni začal kričať, že vie, že na úrade nebol a musí tam ísť povinne zajtra. Opäť to mlčky potvrdil a vyšiel do svojej izby.

Na druhý deň v stredu, prišiel do Nových Zámkov s cieľom ísť na úrad. Naozaj tam chcel ísť. Bol už pred dverami, ale akoby sa niečo stalo a otočil sa a odišiel. A neodišiel nikam inam, ako opäť do Bratislavy. Napísal Freddymu smsku, že je v Bratislave a či sa nestretnú. Odpovedal mu, že po škole o pol druhej sa uvidia na Kamennom námestí.

Z dlhej chvílu si išiel kúpiť los vianočnej lotérie. Možno vyhrá, možno nie, uvidí sa.

Milá, postaršia predavačka mu podala los a popriala veľa šťastia. Zotrel ho a neveril vlastným očiam. Ak los neklamal, symbol piatich vianočných stromčekov symbolizoval výhru rovných 2000 eur! Nie, nesnívalo sa mu to. Klepal sa. Odovzdal ho predavačke, ktorá mu srdečne zagratulovala a povedala, že výhra mu príde na účet do dvoch pracovných dní. Vyšiel pred zberňu TIPOSU a stále neveril, že má toľké šťastie. Tento rok to budú ozajstné Vianoce. Pre seba a pre Freddyho. V duchu plesal. Bude to nádherné. Freddymu túto novinu oznámil, ten neveril, čo sa deje a musel mu to zopakovať dvakrát, lebo si najprv myslel, že zle počul.

Stál na Kamennom námestí, keď mu volal jeho otec. Nezdvihol mu. Zavolal ešte raz, nezodvihol opäť, potom aj jeho otec pochopil, že to nemá zmysel a prestal volať.

Do chvíle, keď sa mal opäť stretnúť s Freddym ostávalo ešte pol hodiny, tak sa išiel trocha pomotať po obchodoch. Miloval obchod Lacné knihy na prvom poschodí kníhkupectva Martinus.

Eskalátor ho vyviezol do obrovskej miestnosti, ktorá bola preplnená všelijakým tovarom. Teraz bolo súbežne všetko ladené do vianočnej tematiky.

Nenašiel tu skoro nič, len sa mierne rozčúlil, že album Madonny True Blue ponúkajú v originálnej verzii len  za 3 eurá. Takto si cenia kráľovnú ?

Až pri pokladni obchodu si všimol pohľadnice. Začal sa nimi prehrabávať, až našiel motív z videoklipu Vogue od Madonny. Bol nadšený a kúpil ju. Pri pokladni predávali knihu Moja priateľka Vodka. Freddy miloval vodku, tak sa rozhodol, že mu ju kúpi. Stála len dve eurá, veď sme boli predsa v Lacných knihách.

Vyšiel z obchodu a zamieril do Agneza, kde sa mal stretnúť s Freddym. Usmievavá čašníčka, ktorá ich už poznala sa na neho usmiala a spýtala, či je dnes sám. Odvetil, že čoskoro mu príde spoločnosť a objednal si čapovanú kofolu. Freddy dorazil pár minút po ňom a objednali si tortelliny Agnezo s kuracím mäsom, ktoré obaja tak zbožňovali.

Tam mu odovzdal aj pohľadnicu a knihu, ktorú mu kúpil a pobrali sa na malú prechádzku a potom do Hostela, kde strávili zvyšok dňa a noci.

13.12.2013, Bratislava, kníhkupectvo Martinus

Kníhkupectvo Martinus sa nachádzalo na rohu ulíc Poštová a Obchodná. Počas dňa sa tu premlelo veľmi veľa ľudí, ktorí hľadali tú, či onú knihu, alebo CD či film.

Práve na tomto mieste, v kaviarni Štúr, si Sofia Hamanová pochutnávala na vajíčkovom sendviči, ktorý zbožňovala. Mala zásadu, že si ho nedávala počas leta, lebo sa bála salmonelózy a iných chorôb. Mala tu mať stretnutie, na ktoré dlho čakala. On ju mal predstaviť Freddymu. Bola mierne z toho vzrušená, lebo nepoznala veľa ľudí, ktorí by mali vzťah takéhoto charakteru. Dojedla posledný kúsok sendviča a objednala si čokoládový cheesecake s pressom s mliekom a čakala. Vo dverách Martinusu sa zjavil On.

" Čauko, už som tu." povedal a sadol si na stoličku, ktorá mu prišla veľmi nepohodlná a objednal si karamelovú tortu. V tejto kaviarni bol prvýkrát, i keď do Martinusu chodil často.

Debata prebiehala uvoľnene a čakali už len na Freddyho. Zjavil sa o pár minút. Vlasy mal roztopašne rozcuchané, bolo vidno, že sa ponáhľal, aby to stihol.

"Ahojte." pozdravil ich a čakal, ako sa budú vyvíjať zoznamovačky.

" Ahoj, ja som Sofia." povedala a nahodila široký úsmev, pričom jej lyžička z cheesecaku vypadla z ruky.

" Teší ma, som Matej." podal jej ruku Freddy a pridal mocný stisk.

Áno, treba podotknúť, že Freddy jej bol od prvého momentu sympatický. Mal veľmi pekné oči, čo Sofiu hneď zaujalo.

Strávili spolu krásnu hodinku s cheesecakom a vzájomnou debatou. Vyšli pred obchod a Sofia dostala smsku, že sa musí  nutne vrátiť späť do Trnavy. A to tam chcela pobudnúť a ísť ešte s chalanmi na Vianočné trhy.

Posadili sa ešte na chvíľku na lavičku, kde si Sofia zhromažďovala veci, ktoré v Bratislave kúpila.

"Ďakujeme, že nás chápeš." povedal Freddy keď si Sofia odložila tričko, ktoré kupila v Teranove.

" Prečo by som vás ako nemala chápať, deti moje?" usmiala sa keď nasilu "rvala" tričko do kabelky, ktorá so všetkými jej vecami naberala monštrózne rozmery.

" Tak no, veľa ľudí to odsudzuje. Teda, ani nie, že odsudzuje, ale je im to celé dáke, nazvime to divné, a začnú sa tých ľudí strániť. Nie hneď, aby to nevyzeralo, že je to preto, ale postupne, až nakoniec kontakt úplne prerušia. "

" A prečo? Veď nerobíte nič zlé a ja nikdy nikoho neodsudzujem za to, čo robí. Pretože nikdy nevieme, že či nebudeme aj my raz v situácii, keď urobíme to, za čo sme iných v minulosti odsúdili. Nemyslíte, že mám v tomto pravdu? Podľa mňa hej. "

" Áno, Sofii, máš, rozhodne, ako vždy."

Sofia sa usmiala a išli ju odprevadiť na Hodžove námestie k autobusu na Hlavnú stanicu. Sofia mala zvláštny druh chôdze a pohybu celkovo. Keď nastúpila do autobusu, dvaja školáci zvolali: To čo je? Sofia si to ani nevšimla, sadla si a zakývala dvom ľuďom, ktorých mala rada. Jedného už dlho a toho druhého, ktorého pozná od dnes.

Bolo niečo pred piatou, tak sa pobrali na hostel si trocha oddýchnuť, lebo večer chceli ísť na vianočné trhy. Freddy sľúbil svojej matke, že jej donesie nejakú maličkosť z trhov.

Obaja vyhladli. Mali 2000 eur, ktoré dnes prišli na účet. Nevedeli, čo s nimi. On chcel Freddymu dopriať krásne Vianoce a kúpiť mu zopár darčekov. Chceli ísť na luxusnú večeru, len nevedeli kam. Jediná povolaná osoba na zodpovedanie tejto otázky bola Sofia a zabudli sa na to opýtať! Ach! On vytočil jej číslo a počul ťuknutie v telefóne.

" Sofii, si tam?"

" Áno, som, čo sa deje? Už som v Trnave."

" Máme na teba aj s Freddym otázku. Kde sa dá v Bratislave najesť? Ale vieš, tak , že na úrovni troška, nie dáky bufet."

" Nooo." začala Sofia a začala tuho premýšľať, že kam by ich poslala. Reštaurácie v Bratislave poznala, ale vybrať tú najlepšiu bolo veľmi ťažké.

" Čo tak napríklad Primi?" povedala nakoniec po dlhom váhaní

" Primi? To kde je?"

" Tam ako je Michalská brána. Býva tam často plno, ale varia tam úžasne, bola som tam dvakrát."

" Takže tam? Majú tam aj cestoviny?"

" Majú a výborné a najlepšiu rajčinovú polievku s parmezánom."

" Dobre, ďakujeme Ti a pozdravujeme a ideme do Primi."

Obliekli si zimné bundy, obaja si dali šál okolo krku a vyšli pred hostel. Vonku bolo krásne mrazivo a vianočná nálada v plnom prúde.

Prišli až k Michalskej bráne, prešli pod ňou a dostali sa až k spomínanej a Sofiou odporúčanej reštaurácie.

Ako spomínala, bolo vnútri plno. Sadli si za stôl a mali v pláne dopriať si poriadnu večeru. On si dal ako predjedlo mozzarellu buffalo, potom cestoviny s grilovaným kuracím mäsom a parmezánom a ako dezert čokoládový koláč Primi. Freddy si dal ako predjedlo pizzové štangle s tzatziky omáčkou, lasagne s bologneskou omáčkou a tiež ako dezert čokoládový koláč.

Boli doslova napráskaní a ešte ich čakali spomínané vianočné trhy.

Prešli sa na Hlavné námestie, kde to žilo. Jemu sa pod kapucňou zimnej bundy objavila na tvári slza. Bolo to nádherné. Chodil na Vianočné trhy do Bratislavy každý rok, ale tento rok to bolo o to výnimočnejšie, že tu bol s človekom, ktorého ľúbil najviac na svete.

Prechádzali sa pomedzi stánkami, ktoré boli zaplnené ľuďmi, ktorí pili vianočný punč, jedli langoše a omastené chleby s cibuľou.

Pri veľkom pódiu rozdávali časopis Slovenka, spieval tam Miro Jaroš a ženy v domácnosti dostávali kuchárske knihy s vianočnými receptami.

Freddy mame kúpil dáke varešky od rezbára, ktorý ich priamo na trhoch vyrezával, dali si cigánsku a vychutnávali si vianočnú atmosféru, ktorej tu bolo na rozdávanie.

Vrátili sa na hostel, kde veľmi nekúrili. Akoby počas tejto noci zabudli kúriť, pričom, keď bolo teplejšie kúrili ako o život. Nechali si na sebe mikiny a ľahli si do postele. Pritúlili sa jeden k druhému a zaspali.  

Na druhý deň išli na raňajky do McDonaldu. Freddy mal mať v pondelok skúšku, takže sa dnes museli rozlúčiť, aby sa mohol ísť na internát učiť.  

Okolo druhej poobede mu zavolala Romana s tým, že je v Bratislave. Ona v Bratislave nebola, v túto mrazivú sobotu sa nachádzala v Palárikove a piekla s jeho otcom dáke koláče na Vianoce. Čakala, či príde aj ON, ale tušila v kútiku duše, že nepríde.

Zazvonil jej telefón, videla, že jej volá Robert, tak zrušila hovor a vyhovorila sa, že ide na prechádzku. Musela mu zavolať, nevedela, čo sa deje, sa jej neozval pár dní.

" Ahoj, čo je s tebou? Si sa mi pár dní neozval."

" Prepáč." povedal ticho a stroho Róbert. Bolo počuť, že sa niečo stalo, hlas mal podlomený a ťažko hľadal slová.

" Som v Bratislave, vyzerá to, že je koniec. " povedal jej, pričom každé slovo ho stálo viditeľnú námahu.

Robertovu manželku asi pred dvoma týždňami prijali do Národného onkologického ústavu a vyzeralo to, že jej ešte pomôžu. Nestalo sa tak a lekári mu povedali, nech sa pripraví na najhoršie. 

Romana sa po hodnej chvíli vrátila do domu, aby dorobila šuhajdy a pomaly sa pobrala domov. Už ani nečakala, či ON príde, mala v hlave iné veci. Naštartovala auto a odišla. Chcela auto zvrtnúť na Bratislavu, ale nakoniec si to rozmyslela a dorazila do Komárna.

Vonku bola veľmi veľká zima, nemali kam ísť. Nechcel ísť domov, pretože sa bál toho, čo mu povie jeho otec, keďže od utorku nebol doma a mal ísť na ten úrad práce.

"Čo keby sme sa išli pozrieť niekam tam, kde sme ešte neboli?" navrhol Freddymu, keď boli v Euroveii a pozerali si výklady obchodov, ktoré krásne svietili vianočnými svetlami.

" A kam?" spýtal sa Freddy, ktorý by si už želal byť niekde v teple a piť horúci čaj.

" Neviem, niekam, kde nás oči zavedú. Sadneme na prvý autobus, ktorý pôjde."

" Dobre, súhlasím." povedal Freddy, lebo sa mu nechcelo ani hádať ani dohadovať.

Vozením kade-tade po Bratislave, sa dostali až na Čiližskú, konečnú zastávku trolejbusu číslo 201.

Na tejto zastávke mrzli hodnú chvíľu, lebo meškal trolejbus naspäť. Tak sledovali muža, ktorý prišiel opraviť automat na lístky, ktorý sa pokazil.

Dorazili opäť komplikovane do Auparku, kde si chceli ísť dať čaj. Sadli si do kaviarne na hornom poschodí, kde hodnú chvíľu bez slova pili horúci čaj.

Napokon Freddy stratil trpezlivosť s tým, že kde je toľko Romana a namosúrene si sadol do kresiel, v jednom výklenku na prvom poschodí. Otvoril si svoj notebook a bez slova hľadal dačo na internete.

" Máš sa veľa učiť na pondelok?" spýtal sa ho.

" Nie, ani veľmi nie, ale keď si predstavím ten internát, sa mi ani nechce učiť. Vieš, spolu s Antonom a Jozefom je to divná kombinácia."

" A...nechcel by si ísť ku mne sa učiť?" povedal ON a keď sa nad tým hneď zamyslel, to zavrhol. Veď akoby by tam mohol byť? Však, keď príde domov, tak ho otec určite zhubuje na maximum. Freddy mu dal však nečakanú odpoveď.

" Dobre, aspoň sa aj dačo naučím. Ďakujem, zlato, je to dobrý nápad." usmial sa Freddy a zaklapol notebook.

" No...o 19.07 nám ide vlak. " informoval ho ON a pomaly sa zdvihli zo sedadiel a išli na vlakovú stanicu.

Pred siedmou si sadli do poschodového červeno-bieleho vlaku na poschodie. Dali si bagetu, ktorú si tam kúpili a vlak sa pohol na smer Palárikovo.

Udalosti prebiehali ďalej veľmi zrýchlene a zároveň veľmi spomalene. Prišli k nemu domov, jeho otec na neho začal kričať, Freddy zmizol na poschodí, otec mu oznámil, že Freddy musí ísť domov, ale nemal vlak naspäť, tak pôjde až ráno.

" To si ako predstavuješ?" kričal na neho jeho otec.

" Nekrič." povedal ticho.

" Čo nekrič? Čo chceš robiť sa ťa pýtam! Pondelok ihneď pôjdeš na úrad, jasné?"

" Dobre, dobre...a Maťo ide zajtra ráno domov. Neboj sa."

Na to jeho otec nepovedal nič, len buchol dverami a on vyšiel na poschodie za Freddym. Všade na predsieni boli krabice, akoby sa sťahovali. Freddy i keď nechcel, niečo počul. Nevedel, čo má urobiť, tak ho silno objal, aby vedel, že mu bude oporou.

V ten večer bol strašne rozladený z toho, čo sa stalo a nevedel, čo sa bude diať nasledujúce dni. Pozerali ich obľúbený cyklus Najväčšie kriminálne prípady a okolo polnoci obaja zaspali. On prvý, Freddy pár minút po ňom. Freddy začínal mať rád pocit, keď je v jeho náručí a cíti, ako ho pevne drží zo spánku, zatvoril oči aj on a pobral sa do ríše snov.

V tom istom čase, ale na inom mieste , konkrétne v Bratislave v Národnom onkologickom ústave zomiera Robertova manželka Iveta...