Osemnásta časť- VERÍŠ MI?

21.12.2014, Bratislava, byt Mii Schronerovej

Mia Schronerová  vešala práve  girlandu na svoje okno a uvažovala, či by sa zabila, keby z toho okna vypadne. Zasmiala sa na tej predstave, ako sa všetci okolo nej zhŕknu a budú sa pozerať na ňu. Bolo to divné, ale ešte ju nechytala žiadna vianočná nálada. Spolu s ním cestovali na Štedrý deň do Levíc k jej mame na Vianoce. Mamin manžel nebol doma, ani tieto Vianoce nebudú spolu a nechcela, aby bola mama sama a rovnako aby aj on trávil nejako nevhodne Vianoce. 

Ako vždy poobede na Štedrý deň navštívi tetu Milku, maminu známu, o ktorej sa hovorí, že jej vraj trocha preskakuje, ale inak ju mala Mia veľmi, ale veľmi rada. Potom pôjdu k mame, pripravia spolu vianočnú večeru, najedia sa, dajú si darčeky a pozrú dáky film. Tento rok padli Vianoce na stredu, čize budú tri voľné dni. 

On bol  medzitým  doma, veďla v byte a mal zaujímavú činnosť. Objavil portál iboys.cz a začalo ho to tam veľmi baviť. Nevedel sám ani prečo, ale bolo to tam také, proste také iné. Aspoň jemu to tak pripadalo, že je to otvorenejšie a ľudia sú iní. Ako vždy, i teraz sa naivne mýlil. Písal si tam s jedným chlapcom, ktorý mal nick andy52, civilným menom sa volal Andrej, mal 22 rokov, býval tiež v Bratislave. Ich komunikácia bola približne už dva týždne, vlastne si začali písať od prvého dňa, čo tam bol aj on prihlásený. Niekedy po Vianociach sa chceli stretnúť. Do Silvestra, určite to chcel stihnúť, naivne dúfal, že keby to klaplo, budú spolu tráviť posledné chvíle starého roka, tak ako minulý rok s Freddym. 

Rozlúčil sa s ním, ukončil konverzáciu, zaklapol notebook a pobral sa Mii pomôcť vyzdobiť jej byt. On neozdoboval, načo, i tak doma nebude a keď sa vráti, bude po Vianociach. 

Prišiel do bytu, Koky pri nich veselo poskakoval a zhodil tanier s vianočným pečivom. Boli to opäť raz krásne chvíle. 

21.12.2014, Komárno, kaviareň Pekné časy

Romana Šábiková si netrpezlivo odpila z veľkého pohára. Po dlhej dobe si dopriala viedenskú kávu, ktorú milovala, ale nepila ju často, lebo ju nadúvala.

Čakalo ju nie príliš príjemné stretnutie. Mala za ňou prísť jej sesternica Gabriela Janečková, ktorú nemala príliš v láske. Vraj mala dačo dôležité a neodkladné a bola preto ochotná prísť i do Komárna.

Gabriela bola dcérou Albíninho brata Milana, ktorý zomrel asi pred rokom. Mali jedinú dcéru. Gabriela bývala posadnutá svojím výzorom, k okoliu bola vždy arogantná, pričom chuderka, veľa rozumu sama nepobrala. 

Pred kaviarňou zastalo auto, vystúpila z neho Gabriela. Táto úplne, ale , že úplne na kosť vychudnutá štyridsiatnička mala za sebou ťažký osud. 

Prvá veľká láska Gabriely sa v jej dvadsiatich rokoch zabila pri autonehode, Romana zvykla žoviálne hovoriť, že radšej sa ten chlap zabil, akoby mal žiť s ňou. 

Druhý partner Gabriely, s ňou chodil roky, rokúce, až dva roky dozadu z nej urobil počestnú ženu, pričom mali už trojročnú dcéru Kláriku. 

Vošla do kaviarne, na Romanu zavolala dáke "Huhuhu" a posadila sa. Mala na sebe úzke čierne legíny, vysoké biele čižmy a kožušinkový kabát. Ako vždy bola výrazne namaľovaná, akoby sa práve vrátila z výpadovky. 

" Čau Romi, to je ale počko, čo?" povedala a zaklipala očami. Neznášala, keď ju niekto volal Romi a Gabriela to dobre vedela. Rada ľudí provokovala. 

" Ahoj Gabi, ako sa máš?" spýtala sa to fakt len zo slušnosti, v podstate ju to nezaujímalo. 

" Chcem po tebe jednu láskavosť." začala priamo, nikdy nemala problém s tým, čo chcela. 

" Počúvam...."

" Poznáš Tomáša Antala?" spýtala sa Gabriela a objednala si bezkofeínové latte s nízkotučným mliekom. 

" Uhm, no..." sťažka preglgla Romana, pričom sa zľakla, že čo všetko Gabriela vie. Našťastie nevedela nič. Poitnta bola v tom, že mala podozrenie, že ju jej manžel Štefan s niekým podvádza a Tomáš bol Štefanov kolega z práce. Gabriela si zapamätala, že Romana mala dákeho spolužiaka Antala, tak si pomyslela, že skúsi šťastie.  

Romana jej to sľúbila, rozlúčili sa a zavolala Tomášovi, ktorému stručne zhrnula, čo a ako má zistiť. 

Vrátila sa do bytu, kde nemohla nič robiť, chcela už vedieť, či je to len podozrenie, alebo holá pravda.  

Romana netrpezlivo chodila po byte a čakala, kedy príde Tomáš s nejakými novinkami. Mal Štefana vyspovedať. Začula štrngotanie kľúčov. Áno, konečne, konečne bol tu! 

" No čo?" povedala namiesto pozdravu, Tomáš si nestihol vyzuť ani topánky. 

" Tak...." začal a to slovo Tomáš zdôraznil. Vyzeralo to byť veľmi dramatické. 

" Má. Priznal to, že má niekoho, nejaká kaderníčka zo Zámkov to je, vraj pri nej konečne zistil, že čo je to láska. A kvôli deťom sa nechce rozviesť, ale nevie, že dokedy to vydrží. Dlho s ňou už nie je šťastný a vraj čoskoro sa jej s tým prizná. Dúfam, že aspoň po Vianociach." povedal Tomáš.

" Dúfajme, i keď je to jedno kedy, bolieť ju to bude i tak, nie?" povedala Romana a na svoju otázku nedostala odpoveď. 

24.12.2014, Bratislava, hlavná stanica

Húf ľudí sa tlačil staničnou halou k vlakom, ktoré strašne v tento deň meškali. Medzi týmito ľudmi bola aj Mia a on. 

Obaja cestovali do Levíc, aby strávili vianočný čas s Miinou mamou Adrianou. Ešte ich čakala návšteva tety Milky, na ktorú sa Mia osobne tešila. 

Rovno z levickej stanice, išli k nej. Dom tety Milky bol zvláštny, Adriana hovorila, že je to dom, kde zomrel dobrý vkus. 

" Ahoj teta Milkaaa..." pozdravila ju Mia. Jej domom sa niesla omamná vôňa nugátového punču, recept, ktorý vedela pripraviť len teta Milka. 

Zoznámila sa s ním, naliala im do pohára trocha punču a sadli si do obývačky. Okolo nich sa tmolilo strašne veľa mačiek.

Mia jej stručne oznámila, že kde a ako sa s ním stretla. Teta Milka bola dlhé roky vdova. Deti nemala. Jej manžel Vlado rok po svadbe padol do jarku i s bicyklom a už sa neprebral. 

Teta Milka bola múdra žena, tak zdravo sedliacky, hovorila im o živote, dávala posolstvá a on sa cítil veľmi príjemne. 

" Pamätajte si deti moje, že život je ako sínusoida, raz ste hore a raz dole, niekedy dlho hore, niekedy dlho dole, ale zmení sa to...vždy." uzavrela teta Milka svoju debatu, keď sa obúvali.  

Vyšli z domu tety Milky  v pravej vianočnej nálade.  Pomaly sa pobrali k Adriane do vily. 

Adriana ich už čakala. Na Vianoce mali mať lososa, ako každý rok. 

Pozreli si Popolušku, nie tú českú, ale tú, čo on pozerával s babkou. Adriana otvorila fľašu vína, každému naliala pohárik a dlho a dlho sa rozprávali. Bol to taký kúzelný večer, jednoducho magický. 

Mia nezniesla veľa, mala v sebe jeden pohár vína a bola mierne pripitá. Vyšla von sa trocha nadýchať vzduchu. On išiel za ňou. Cítil sa tu nádherne, opäť krásne Vianoce. 

Mia sa oprela o zábradlie, keď si v tom všimla mačku, ktorá prišla pravdepodobne od susedov. Usmiala sa na ňu so slovami:" Nevedela som že tu budete aj vy, profesorka McGonagallová!"

On sa usmial a vošli späť do vily. Zaspali všetci po malej chvíľke a bola to naozaj tichá a krásna noc. 

24.12.2014, Ladzany, kuchyňa Federlových

Margaréta Federlová krájala uhorky do majonézového šalátu a Freddy vešal ozdobné reťaze na vianočný stromček.

Po pár hodinách spoločne zasadli k vianočnému stolu. Boli tam len oni dvaja, nik iný, babku Gizelu nevolali, otec bol v USA, brat so svojou novou manželkou v Poltári. 

Freddy doobeda telefonoval s bratom a Slavovi mladšiemu bolo divné, že ich mama ani len nevolala na Vianoce. Mal Margaréte oznámiť, že obaja prídu na prvý sviatok vianočný na obed. Freddy jej to povedal. Margaréta nepovedala nič, len sa pousmiala. Freddy mal svojho brata naozaj veľmi, ale veľmi rád. 

Na druhý deň, Margaréta pripravovala slávnostný obed. Rezne, omáčky, proste taký nezvyk, u nich doma. Odbilo dvanásť a zavolala Freddyho na obed. 

" Mami a nepočkáme na Slava a jeho ženu?" spýtal sa jej Freddy a sadol si za stôl. 

" Maťko, takto..." začala Margaréta a na stôl položila kôprovú omáčku, ktorú vedela robiť, vždy sa jej podarila.

" Uvedomuješ si, akého hriechu sa dopustil tvoj brat? Pomenuj ho..." povedala s úsmevom.

" Prosím, ja...."

" Pomenuj ho!" skríkla na neho Margaréta.

" Počal dieťa mimo manželstva?" bojazlivo povedal Freddy.

" Správne a čo je počatie dieťaťa mimo manželstva?"

" Hriech?"

" Správne Maťko." povedala a vtedy započula klopanie na dvere. Slavo a jeho manželka prišli. 

" Idem otvoriť." povedal Freddy a automaticky sa zdvihol zo stoličky. 

" Nie...len pekne seď. Nebudeme sedieť za stolom s hriešnikmi." povedala Margaréta a začala Freddymu klásť na tanier zemiaky. 

" Mami, ale...." začal opäť Freddy a desil sa, akej situácie je práve svedkom. 

" Seď. Všetko bude v poriadku, veríš mi?" povedala  a naložila aj sebe. 

Tak tam len tak sedeli a sedeli a jedli a oni klopali.  

Nakoniec klopanie prestalo. 

24.12.2014, Komárno, byt Romany Šábikovej 

Pred pár minútami sa v Nových Zámkoch, konkrétne na Holubyho ulici odohral škandál. Alebo vzhľadom na deň, nazvime ho, vianočný škandál. 

Tomáš Antal chcel, naozaj chcel stráviť Vianoce so svojou manželkou Simonou, ale...proste sa to nedalo. Strašne sa pohádali, dokonca na Tomáša letela aj jedna váza, čo kúpili v Benátkach.

Zavolal Romane a rozhodol sa, že strávi Vianoce predsa len s ňou. Simona sa vyhrážala, že keď odíde, nech sa už nevracia, ale Tomáš bol zvyknutý na jej pravidelné výstupy. Začala mať silné podozrenie, že Tomáš niekoho má. 

Práve v momente, keď Tomáš volal si Romana vymieňala darčeky s Tamarou Ištokovou. Romana kúpila Tamare knihu a Tamara Romana pekný svietnik. Nezdržala sa u nej dlho, pretože sa musela ísť chystať, lebo zajtra príde k nej riaditeľ školy Uherčík, s ktorým stále udržuje pomer. Kúpila si nový korzet so sobmi a rolničkami. 

Tomáš dorazil niečo pred treťou, milovali sa. Hneď po vstupe do bytu. Potom Romana vyprážala kapra a Tomáš prestieral. 

Práve dojedali posledné kúsky ryby, keď zazvonil telefón. Romana zdvihla.

" Áno, áno, Gabika ukľudni sa, dobre? Prídeme, áno prídeme. "

" Čo sa stalo?" spýtal sa Tomáš.

" Povedal jej to." povedala Romana a vyšli obaja z bytu a sadli do auta. 

Otvorila ich rozrušená Gabriela, usmiala sa zvláštne na nich a povedala: 

"Ďakujem, že ste tu, ste kamaráti." Tomáš a Romana vstúpili do domu a šli chodbou za Gabrielou, ktorá hovorila, čo sa stalo.

" Povedal mi, že ju miluje, že naozaj ju miluje a , že až teraz vie, čo je to naozaj milovať. "

Zastali pred vstupom do obývačky. Romana potichu zhíkla. Na zemi ležal Štefan, na koberci boli značné stopy po krvi. V chrbte mal zabodnutý veľký nôž. 

" Chcela som len, aby prestal hovoriť...." ukončila svoje rozprávanie Gabriela. 

Tomáš ponúkol Gabriele šálku bylinkového čaju a Romana volala na políciu. 

24.12.2014, Ladzany, neskorá noc, čerpacia stanica

 Helena Ketrová bývala v Ladzanoch necelé dva roky. Chýbali jej do dôchodku dva roky, tak pracovala a brala nočné služby na čerpacej stanici blízko dediny. Manžel bol alkoholik, deti sa rozpŕchli, takže ani nemala s kým sláviť Vianoce. Manžel prišiel asi okolo šiestej v mierne podnapitom stave kúpiť si flašu ovocného vína a opäť sa vytratil do tmy. 

Stála pri pulte, bolo asi jedenásť hodín večer a ona si krútila snubný prsteň na prste a predstavovala si ako odíde od manžela. 

Z myšlienok ju vytrhol zvuk auta, ktoré prichádzalo. Niekto aj v tomto sviatočnom čase potrebuje benzín, alebo niečo iné. 

Vysoký chlap vystúpil z čierneho wolkswagenu a pozrel sa dnu do predajne, či sa tam svieti. Netankoval benzín, len sa prechádzal okolo auta a vyzeral dosť podozrivo. Helena začala mať strach, že to tam ide prepadnút. Muž vošiel cez automaticky otvárajúce sa dvere a Helena si všimla drahý oblek a hodinky. Toto asi nebude zlodej, pomyslela si. 

" Dobrý večer, prajete si?" pozdravila ho a čakal na odpoveď. 

Muž sa narovnal, bol to približne štyridsiatnik, alebo aj viac, mal výrazné črty tváre, jemnú briadku a akoby tmu v očiach, čo bol výraz, čo Helena rada používala. 

" Áno, potreboval by som skôr poradiť. Býva tu ešte Margaréta Federlová?"

Helena sa zháčila, Margarétu z videnia poznala a vedela, že taká osoba tu žije. 

" Áno, viem, ona tu žije. A vy ste?" spýtala sa, nedalo jej to, proste bola zvedavá. 

Muž sa usmial: " Ja som jej brat....."