Jedenásta časť- ŠPIRÁLA SA KRÚTI

01.01.2014, Palárikovo, jeho izba

 

Prvý slnečný lúč Novoročného rána ho prebudil. Freddy ešte spokojne odfukoval. Pozrel sa na svietiace rádio, čo mal pri posteli. Ukazoval 8.41. Freddyho prebudil bozkom. 

Romana Šábiková sa v toto ráno prebúdzala v nejakom byte v centre Komárna. Pomaly zdvihla hlavu zo saténových obliečok a pozrela sa na muža, ktorý tvrdo spal vedľa nej, ten, s ktorým strávila včerajšiu noc. Rozhliadla sa okolo seba. Na zemi sa váľali kusy oblečenia ako podprsenka, pančuchy, čižmy, košeľa. Romana si veľa z tejto noci nepamätala. Keď prišli do bytu neznámeho, ešte si otvorili fľašu vína. Možno preto. 

Potichu vyšla z postele, obliekla sa, pomaly, veľmi pomaličky sa vykradla z bytu a zavrela za sebou dvere. Nenechala mu žiadny odkaz, ani telefónne číslo, proste sa vykradla domov. Doma si dala horúcu sprchu a zavolala Tamare, nech k nej príde na kávu. 

Tamara Ištoková prišla z baru asi o tretej nadránom celá od konfiet a s fľašou šampanského v ruke, uložila sa na gauč v obývačke a zaspala. Prebudil ju až telefonát od Romany. Za necelú polhodinu už sedeli v Romaninej kuchyni a pili kávu. 

" Čo som to len urobila? Čo som to len urobila?" zopakovala Romana dvakrát na zdôraznenie, že urobila niečo veľmi zlé. Pohladila si rozcuchané havranie vlasy.

" No čo no, zabavila si sa. Čo je na tom zlé? Si slobodná žena v najlepších rokoch. " usmiala sa Tamara a odpila si z kávy. 

" Ale vieš si to predstaviť? Išla som k úplne cudziemu mužovi, strávila som s ním noc a potom som sa tajne vykrádala z bytu ako zlodej. Preboha!"

" Tebe sa to páčilo!" šokovala ju Tamara touto vetou. 

" Prosím?" nechápala Romana

" Ale Romanka, poznám ťa už nejaký ten piatok. Vidím ako to hovoríš, si rozčúlená, ale pritom ťa to vzrušilo, že si mala  v živote konečne dáke dobrodružstvo." 

" Nie! Teda, bolo to také iné, také...."

" Výborné." povedala Tamara a zasmiala sa. 

Romana pokrútila hlavou a išla umyť šálky od kávy. 

 

09.04.2013, niekde,

 

Mama take this badge from me

I can't use it anymore

It's getting dark, too dark to see

Feels like I'm knockin' on heaven's door

 

Knock, knock, knockin' on heaven's door,

Hey, hey, hey, hey, yeah,

Freddy sa práve sprchoval a spieval si pesničku Od Guns and Roses. Bol v starom byte, v sprche vyhrávalo rádio. Po chvíli sa zabalil do uteráka a dvere na kúpeľni sa otvorili. Freddy videl do obývačky, kde tlmené svetlo dopadalo na gauč. Vošiel tam a zavrel dvere na kúpeľni. 

 

17.01.2014, Palárikovo, jeho izba

 

On mal otvorený facebook. Pozeral si profilové fotky Viktora Ondroviča. Nevedel sa na nich vôbec tváriť. Na jednej sa škeril, na druhej mračil, na tretej zase vyplazoval jazyk. 

Uškrnul sa a otvoril profil Freddyho, pričom Freddy bol skoro vedľa neho a tiež brádzil vlny sociálnej siete. Jeho profilové fotky boli zaujímavé, každá jedna. Nevedel, či je to tým, že ho ľúbi, alebo preto, že boli fakt dobré. 

Na jednej profilovke z apríla mal oblečenú fialovú košeľu a držal v ruke svoju bakalársku prácu. Len tak zo zaujímavosti klikol na to, komu sa to páči. Samozrejme boli tam mená ako Dávid Juráček, Barbora Chvíľová, Petronela Klempová a podobne, až narazil na jedno meno Juraj Halanga. Meno mu známe nebolo, ale fotka hej. Bol to jeden chalan z pokecu, ktorý často hľadal úlety v okolí Ružomberka. 

" Zlato? Odkiaľ poznáš tohto Juraja?" spýtal sa ho s miernou obavou, čo mu povie. 

" To..." Freddy nachvíľu zneistel a bolo vidno, že mierne zbledol. Zadíval sa do okna, za ktorým začalo snežiť. V miestnosti sa zrazu zotmelo. 

" Jeden kamarát len z Ružomberka. Nič som s ním nemal, neboj sa." ubezpečil ho a silene sa usmial. 

" Vážne? Lebo, čo si ja pamätám on tam stále hľadal dakoho. Len preto sa pýtam. Ak si mal, povedz..." povedal mu On, pričom si spomenul, ako sa mu Freddy dušoval, že jeho známosti, čo sa týkajú chalanov skončili pri čísle 3.

" To, to vážne musíš to v kuse riešiť? Krista!" zahromžil Freddy a dosť hlasno buchol knihu, ktorá mu pomáhala pri príprave na skúšku o zem. 

On vtedy Freddyho nespoznával. Odhalil ho pri klamstve a bolo to zrejmé. Postavil sa, v očiach sa mu zaleskli slzy a prešiel šatníkom do spálne, kde si ľahol na posteľ a pozeral na padajúce vločky. 

Asi po piatich minútach vošiel do spálne aj Freddy. 

" Prepáč." povedal, sadol si k nemu na posteľ a pohladil ho po vlasoch. 

" Koľko ich teda bolo? Povieš mi, prosím ťa, už pravdu?" povedal on a sadol si do tureckého sedu. Freddy si sadol  oproti nemu. 

" Peter, ten s ktorým som bol oslavovať narodeniny, Fero, ten spolužiak zo strednej, Lukáš, ten z Ružomberka, tento Juraj...a..." zasekol sa, lebo sa bál pokračovať.

"A?" spýtal sa On a bolo vidno, že nechýba veľa, aby sa rozplakal. 

" Ten chalan, o ktorom som ti rozprával. Majo. Z intráku. Mrzí ma to." povedal Freddy a bolo vidno, že aj jemu nie je všetko jedno. 

On neodpovedal. Prišlo mu to všetko ľúto a rozplakal sa. Plakal veľmi, možno ešte ako nikdy v živote. Freddy ho chcel objať, ale on mu v tom zabránil. Hnusil sa mu, zrazu sa mu zhnusil. Nechcel s ním už nič mať. Zdvihol hlavu a uvidel, že Freddy má na tvári taký smutný výraz, aký ešte nikdy u neho nevidel. Jemne ho pohladil po ruke. Nie, nedokázal sa mu hnusiť. Príliš ho miloval. On si položil hlavu na Freddyho plece a opäť sa rozplakal. Nevedel ani ako dlho takto boli. Freddy ho hladkal po vlasoch a on plakal. Potom mu dal na pery bozk a časom to bolo potvrdené obomi. To, čo potom nasledovalo, bol ich najlepší sex. Po ňom obaja mlčali. On ležal na Freddyho hrudi a obaja sledovali metelicu za oknom. Do rána určite napadne veľa snehu. Jemu sa začali zatvárať oči a zadriemal. Freddy nespal, rozmýšľal nad tým, že ešte nevie celú pravdu.

 

V tom čase v Nových Zámkoch sedel Tomáš Antal v obývačke svojho rodinného domu, ktorý obýval spolu so svojou ženou Simonou , deti v tomto manželstve neboli. 

" Drahý, ja odchádzam, volajú ma do galérie, opäť dáke problémy." započul hlas svojej ženy. Vzápätí prišla do miestnosti. Mala na sebe modré rifle, tyrkysovú blúzku a topánky na vysokom opätku. Pobozkala ho na čelo a vyparila sa. Tomáš osamel.

Sadol si do kresla, nalial pohárik škótskej a zamyslel sa. Nie, nebol v manželstve už dlho šťastný. Svoju ženu miloval, možno až priveľmi, ale nebol šťastný. Už dlhé roky. Ale pretvaroval sa, hral dokonale hru spokojného manžela. Jeho manželka bola slávnou maliarkou a on sa akoby len "priživoval" na jej sláve. . 

Zrak mu padol na policu v obývačke. Pristúpil k nej, chvíľu prezeral knihy, až nakoniec prišiel k modrému zošitu. S úsmevom ho vybral. Bol to pamätník z čias, keď chodil na gymnázium. Chcel sa vrátiť, zaspomínať na časy dávno minulé, možno aj prvé lásky. 

Stránka po stránke mu pripomínala osoby, ktoré nevidel roky. Nakoniec zastal na stránke 26, kde bolo venovanie: Tomáškovi, budeme navždy spolu. Ľúbim Ťa. Táto osoba tento sľub nesplnila. Bola to jeho prvá láska, možno aj najväčšia, nikdy nikoho tak nemiloval, ako ju. Na druhej stránke bolo meno: Romana Maťašovská. 

 

21.01.2014, Palárikovo, jeho dom, prízemie, hala

 

Freddy si obúval svoje biele NIKE tenisky s červeným pruhom na boku. On si obliekol svoje zelenú zimnú vetrovku, na ktorú Freddy poznamenal, že podobnú má jeho mama Margaréta, keď majú zabíjačku. Freddy mal mať dnes skúšku. Totalitné režimy a židia bol názov predmetu. Skúšajúca, mladá Mgr. Lea Izerová, PhD. bola žena, ktorá mala rešpekt, bola prísna, ale zároveň veľmi férová. Previerka vedomostí bola naplánovaná na 11.00 v Bratislave, v budove na Šafárikovom námestí. O ôsmej im išiel autobus, potom prestup na IC vlak a potom skúška. 

On už v tej dobe nemal žiadne peniaze, rozhodol sa pre ďalší zúfalý krok. Jeho dedkovi počas vojny dali Židia, pred tým, ako ich odvliekli do koncentračného tábora dve strieborné tácky. Jednu zobral s tým, že je to od jeho tety Romany a chce sa spýtať, či je to striebro. Opäť mu Freddy naletel na túto výhovorku, rovnako ako pri zlate, alebo tomu možno aj chcel veriť. Freddy mal zbalený batoh, v stredu chcel ísť domov. Na dne batohu bola táto ťažká strieborná tácka, s ktorou sa pobrali do mesta. Žiadna záložňa nebola ešte o pol deviatej otvorená, Freddy začal byť nervózny, že nestihnú IC vlak o deviatej, a on nestihne skúšku. Zrazu uvideli na autobusovej stanici nápis SUPER ZÁLOŽŇA. Vošli dnu, Freddyho nervozita by sa dala krájať. Po predložení tácky, zistení váhy a pravosti, pracovník záložne vyčíslil rozprávkovú sumu. 300 eur. Nemohli tomu uveriť. Freddymu zrazu už nezáležalo ani na skúške, ani na ničom. Vo vrecku mal peňaženku so získanými peniazmi. On mu opäť doprial ten pocit, cítiť aké to je, mať pri sebe viac peňazí. 

Dopriali si cestu prvou triedou v IC a išli do reštauračného vozňa na plechovku Coca Coly za 5 eur. Freddy tlačil posledné vedomosti do hlavy a on ho ticho pozoroval. Nebol si istý, či skúšku urobí, i keď Izerová ho mala počas roka rada, ale pomôže mu to aj teraz?

Do Bratislavy dorazili niečo po desiatej, vlak nemeškal. Električkou sa presunuli na Šafárikovo námestie. Vošli do historickej budovy, kde sídlila Filozofická fakulta. Prešli vedľa pani na vrátnici a výťahom na tretie poschodie. Tam zistili, že skúška je na prízemí, tak sa vrátili späť. 

V malej úzkej miestnosti bolo asi 5 ľudí, Freddy tam vošiel, ale on sa tam nezmestil, tak počkal oproti na katedre dajakých východoázijských kultúr. Sadol si na vaky, čo tam boli pre unavených študentov. Po chvíli sa Freddy vrátil. 

" Éčko, ideme." povedala trocha namosúrene a vopchal si index do vaku a opustil miestnosť, na neho ani nečakal.

" Čo je?" spýtal sa, keď Freddy bral schody po dvoch.

" Nič, myslím si, že som to vedel lepšie, ale to je jedno." hromžil navonok Freddy a vo vnútri ešte viac.

Ten deň strávili v Bratislave a prespali v Hosteli. Na druhý deň sa on rozhodol ukázať Freddymu svoju školu, kde chodil na vysokú. 

Dorazili do hotela Tevel v centre Sládkovičova. Hotel nebol veľmi rozsiahly, mal len zopár izieb, ale za to veľmi útulnú reštauráciu s vždy chutným jedlom.  

" Prajete si?" spýtala sa žena na recepcii so silne maďarským prízvukom.

" Máte nejakú izbu voľnú prosím?" spýtal sa on. Z vybavovania izieb sa pre neho stala už akoby rutinou. 

" Hat, máme." povedala a pozrela sa do počítača.

" Ste študent?" ďalej sa pýtala a pozrela sa na neho. 

" Hej." povedal on s tým, že ide vytiahnuť dáky preukaz. 

" Nemusíte , stačí povedať." povedala recepčná a ďalej vypisovala formuláre. 

" Á, tak dobre." povedal on a uškrnul sa. 

Izbu dostali na druhom poschodí. Vošli dnu a ovanula ich vôňa dreva. Izba bola zariadená zvláštne. Ani jeden kus nábytku nezapadal do druhého. Bolo jasné, že to bolo len "narýchlo zbúchané".

" Ingridka nevolala?" spýtal sa Freddy.

" Nie, dnes nie, asi je niekde preč alebo ja neviem." uškrnul sa on. Vedel, že žiadna šéfka, ktorej meno Ingrid Plavecká si vymyslel, nezavolá. 

" Ideme sa tu trocha poobzerať?" spýtal sa Freddy, keď si zložil veci a umyl sa. 

" Poďme." povedal on sa vrazil do nemého sluhu, ktorého prevrátil. 

V Sládkovičove toho nebolo veľa na pozretie. Našli jeden obchod s módou, ktorý bol vedľa kaviarne, ktorú mal on veľmi rád. Počas štúdii tu bol prakticky denne. 

" Vitajte." privítala ich s úsmevom predavačka, ktorá aj obchod vlastnila. 

Výber bol hrozný, ani jeden kúsok oblečenia nebol ani trochu vkusný. Začala ho spovedať, kam chodí do školy a podobné otázky. Na Freddym bolo vidno, že to v ňom vrie. 

" A vy? Čo študujete?" otočila sa nakoniec k Freddymu. 

" To Vás nemusí zaujímať." odvrkol Freddy, ktorý mal už dosť zvedavých otázok predavačky. 

" Prepáčte, ja som len..." snažila sa zachrániť situáciu so zahanbeným výrazom v tvári a nevedela, čo má povedať.

" Zvedavá. Počkám ťa vonku." povedal Freddy a opustil obchod. On sa usmial a vyšiel za ním. 

" Bola neuveriteľne otravná, to som ešte nezažil." povedal Freddy, keď vchádzali do kaviarne. Na nešťastie, nebola tam tá čašníčka, ktorá obsluhovala za jeho školských čias. Objednal si karamelové latté a Freddy si dal kvitnúci čaj.

Večeru zvolili v hoteli Tevel. Obaja si dali vyprážaný hermelín a varené zemiaky. Čašníčke, ktorá ich obsluhovala, ako mali vo zvyku, dali nejaké meno. Tentoraz to bola Anikó. 

Pobrali sa spať. Na druhý deň sa skoro ráno vrátili do Palárikova a Freddy odcestoval domov. V stredu podvečer dorazil do Ladzian. 

Po vybalení vecí si sadol do kuchyne s mamou Margarétou a pili čaj. 

" Maťko, chýbaš mi. Nechodíš často domov a to ma mrzí." povedala ustarostene mama.

" Mami, vieš, že mám prácu, plus škola, nemôžem v práci všetko nechať na kolegu, veď vieš." povedal Freddy, ktorý ho predstavil ako svojho kolegu.

" Aha, tá tvoja práca, ja som aj zabudla." povedala Margaréta, vstala a prešla do obývačky. Už dlho mala zlý pocit. Asi od doby, čo uvidela egyptskú mačku, o ktorej si myslela , že je to len vidina, ale aj od čias, čo dostala list o ktorom zatiaľ nikomu nepovedala.  

 

 27.01.2014, Palárikovo, jeho izba

 

V to ráno mal on naplánované niečo špeciálne. Bol pondelok, vonku bolo asi mínus päť stupňov a jeho izbu zahaľovala o piatej ráno stále nočná, zimná tma. 

Zazvonil mu budík a on si zapol Funrádio, aby vedel najnovšie správy a počasie. V kúpeľni si umyl tvár a zobral do ruky mobil a napísal Freddymu smsku: Zobudil som sa, tak ti prajem krásne ránko láska ;), pozdravujem do Lazaretu a čo som ešte chcel? Ahaaa...Lúbim Ťa. 

Freddy v tej chvíli sa ešte len zobúdzal doma v Ladzanoch. Áno, zobudilo ho pípanie mobilu. Nadával v duchu, chytil mobil, usmial sa, keď mu prišla smska a rozhodol sa, že odpíše, keď bude v autobuse. Cestoval k nemu, učiť sa, ráno dačo po šiestej mu išiel autobus. 

On chcel Freddyhho prekvapiť, mali sa stretnúť v Nových Zámkoch, ale on sa rozhodol ísť do Nitry a šokovať ho, keď vystúpi z autobusu.  

Pomaly odkráčal o šiestej na autobus do mesta Šurany. Vtedy mu pípol mobil a dostal odpoveď na smsku: Jeej, dobré ránko láska. Že si ty mal budík na 5.15? Ty kaňúr :*. Ja len, že už cestujem, takže vidíme sa 8.41 v NZ, prezvoním ešte z vlaku.:* :) lubenkám ťa muci.

On sa usmial, Freddyho prekvapí, vyjde to. V Šuranoch bol o pol siedmej, o 6.50 nastúpil na autobus do Nitry. Ešte nikdy tam necestoval autobusom, teda to bol pre neho aj nový zážitok. 

Do mrazivej Nitry pricestoval okolo pol ôsmej. Freddyho autobus mal príchod o 7.50, tak ho išiel čakať na nástupište 2C.

" Čau." povedal s úsmevom, keď ho videl hrnúť sa z autobusu rýchlo na vlakovú stanicu, aby stihol osobák do Nových Zámkov. 

" Ale...ahoj, čo ty tu?" poznamenal Freddy s úsmevom. 

" Chcel som ťa prekvapiť." povedal on, a keby žili v inom svete, teraz dostal bozk. Musel si naň počkať, až keď nastúpili do vlaku a do prázdneho kupé. 

" Ďakujem za prekvapenie." povedal Freddy, ktorý mal oblečené kávové nohavice, ktoré kúpili minulý rok počas hotelového víkendu a dal mu bozk. Jeden, druhý, tretí... Vlak sa pomaly pohol na smer Nové Zámky. Do konca ich vzťahu ostával ešte mesiac...