Dvanásta časť- VYPRAHNUTOSŤ

04.02.2014, Palárikovo, jeho izba

Na svietiacom budíku blikal čas 2.04 a Freddy pustil kávovar Dolce Gusto, aby si pripravil svoju druhú kávu.

" Čo, čo sa deje?" spýtal sa on, ktorý sa prebudil zo spánku.

" Nič lásik, spinkaj." povedal mu Freddy, dal mu pusu, ospravedlnil sa, že ho kávovar zobudil a vrátil sa ku knihám.

Dnes ho čakala jedna veľmi ťažká skúška, podľa ktorej sa on sám chcel rozhodnúť, či na škole zotrvať. Trápila ho ešte jedna vec.  

Freddymu sa na ruke začali tvoriť strašne divné fľaky, raz tu, potom zmizli a začali ho znepokojovať. Nevedel z čoho to je, teda možno tušil, ale nepripúšťal si to. Bál sa, či ho jeho bujarý minulý život nedobehol.  

On opäť zaspal a Freddy sa pohrúžil do štúdia porovnávacej religionistiky. Okolo pol piatej to naozaj vzdal, postavil sa a pritúlil sa k nemu. On precitol zo sna a pritúlil sa na Freddyho hruď. Miloval jeho vôňu. Takto bez slova ležali asi do piatej, keď si obaja dali sprchu a vyrazili do Bratislavy. 

Sedel na treťom poschodí jednej z budov, ktoré patrili k Filozofickej fakulte UK a z ulice počul zvuk ťažkých mechanizmov, ktoré prerábali ulicu. Cez ňu mala viesť nová  električková trať do Petržalky. Vonku bolo mrazivo a začalo navyše aj snežiť. Bol nevyspatý, psychicky rozhodený a nevedel, čo bude. Vedel už isto, že o Freddyho príde. Ale, koľko to ešte potrvá? Deň? Mesiac? Týždeň? Postavil sa, že sa prejde. Vyšiel z miestnosti a v tom si všimol na konci chodby vychádzať z miestnosti dáku ženu v rokoch, asi profesorka. Vtedy urobil niečo, čo nik nepochopil, nepochopil to ani on. Pozrel sa na ňu a zvolal ako naozaj retardovaný človek slová: " Čo moje?" 

Žena sa strhla a otočila sa k nemu: " Dobrý deň, môžem vám nejako pomôcť?" zhrozená z toho, čo bola svedkom. 

On sa ospravedlnil, že na niekoho čaká a žena zmizla na katedru. Chcel sa vypariť, lebo urobil trapas, ale nemal ísť kam. Tak Freddyho poctivo čakal v tej chladnej triede.

" Končím so školou, kašlem to všetko." zrazu započul Freddyho hlas, keď vošiel do miestnosti. 

" Čo sa stalo?" spýtal sa ho zhrozene on. Freddy mu už dlho hovoril, že chce so školou skončiť, ale teraz to začalo mať až reálnejší obraz. Nechcel o tom hovoriť, tak ho len objal a dal mu pusu. Cesta do Palárikova prebiehala potichu, snáď sa mu Freddy zdôverí večer. 

Okolo siedmej sa Freddy strašne rozcitlivel. Začal plakať a jemu povedal, že je človek, ktorý ho asi najviac kedy ľúbil. Tiež sa rozhodol, že dnes sa prizná Barbore Chvíľovej o nich. Vedel to už Michal, Dávid, ešte Barbora. Na posledného kolegu z bytu Pavla Mračnu nemyslel, pretože s ním nebol veľký kamarát a bolo mu jedno, čo si bude myslieť.   

Toho času sedel Freddy na jeho posteli a mal otvorený notebook. Naa druhom konci skype linky bola Barbora Chvíľová. Chcel sa jej priznať s ním, ale nemal odvahu. Bál sa jej reakcie.

" Matej, čo je? Je to trápne." smiala sa Barbora na ňom, keď koktal a nevedel jej povedať to, čo chce. Keby vedela čo to je, určite by sa nebola smiala. 

" Musím ti niečo povedať..." začal Freddy. Nasledujúce chvíle prebiehali asi tak, že sa Barbore snažil priznať, ale nejako mu to nešlo. Nakoniec z neho vypadlo, že má chalana. Ona sa smiala tomu, neverila. Potom, keď zistila, že to myslí vážne na chvíľu zmeravela. Freddy ju poznal dobre a vedel, že je v šoku. 

" Je tu pri mne. Chceš ho vidieť?" spýtal sa jej Freddy s nádejou v hlase, že keď ho Barbora uvidí uverí, že ich láska je skutočná. 

" Nie Matej, nie...prepáč. My sa uvidíme, keď prídem do Ba, pôjdeme pozrieť Tobiasa, dobre? Ahoj." povedala a ani nečakala na reakciu a prerušila spojenie. 

Barbora Chvíľová zaklapla notebook. Našťastie v tej chvíli nebol nik na ružomberskom byte. Potrebovala byť sama. Vstala, podišla k poličke, kde trónila fotografia jej a Freddyho. 

" Prečo?" vykríkla dosť nahlas a fotografiu z celej sily hodila o zem.

Freddy v ten večer zaspával s pocitom, že nevie, či urobil dobre. Mal jej ho radšej predstaviť osobne, alebo nie? Už to vie, je jedno ako, vie to. Mocne si privinul jeho k sebe a zaspal. 

06.02.2014, Komárno, Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka

Tamara Ištoková bola práve na hodine matematiky v triede 2.B na gymnáziu v Komárne. Znudene učila znudených žiakov, z ktorých 90% toho čo hovorila nezaujímalo. Konečne zazvonilo a Tamara,aj jej študenti si vydýchli. Prešla okolo kancelárie zástupkyne riaditeľa, pozdravila kamarátku Romanu a zaklopala na dvere riateľa Miloša Uhlíka. 

" Ahoj pán riaditeľ, môžem?" povedala sladkým hlasom. Miloš práve s niekým telefonoval.

" Áno miláčik, skočíme na večeru, aj ja teba, ahoj." povedal a sklapol telefón. 

" Manželka?" spýtala sa Tamara maznavým hlasom. 

" Hej, hej." usmial sa on. 

" Ja to viem avšak lepšie." povedala Tamara a nečakala na reakciu, zišla pod stôl a začala Milošovi rozopínať nohavice.  

09.04.2013, niekde, 

Freddy zatvoril dvere na kúpeľni a pomalým krokom prešiel k stolu v obývačke, kde bolo nachystané malé občerstvenie, ktoré pozostávalo z chipsov, dákych slaných tyčiniek, zopár sladkých cukríkov, vína, flaše coca-coly. Freddy si nalial pohár vína a hneď ho hodil do seba a nalial si ďalší. Potom si sadol do úhľadného koženného kresla. Do miestnosti vošla dáka osoba, ktorá si sadla do druhého kresla, oproti Freddymu.

07.02.2014, Komárno, bar Infinity

Romana Šábiková sedela v bare Infinity na tom istom mieste kde sedela počas silvestrovskej noci. Nechápala sama seba, čo robila. Za posledný mesiac sa vyspala asi s piatimi mužmi, ktorých spoznala náhodou v bare. A začalo sa jej to páčiť. Vo väčšej miere začala konzumovať alkohol, ale do práce neprišla nikdy ani len trocha pripitá. So všetkými známymi prerušila kontakt a oni nechápali, čo sa deje, len vedeli to, že má stále rada mužskú spoločnosť. Romane úplne vyšumelo z hlavy, že dnes sa koná ako každý rok večer dobrovoľníkov, ktorého je Romana členom už dlhé roky a pečie naň svoj obľúbený hruškový koláč. Spämatala sa o šiestej večer, nić nie je stratené, stihne všetko. Zraz je o ôsmej. 

Prišla domov, naliala si pohár vína a začala miesiť cesto na koláč. Rozbila vajíčka, poriadne sa napila z pohára, z konzervy vybrala zavárané hrušky a začala krájať. Za hodinu a pol bol koláč upečený aj ozdobený a Romana si dala na seba svoje obľúbené červené šaty. V mierne podguráženom stave dorazila do miestneho kultúrneho strediska, kde si ju všimol Tibor Belanský, vedúci celého spolku dobrovoľníkov. 

" Romanka, čo tu robíte?" spýtal sa jej s obavou. Reči o nej sa dostali až k nemu.

" Akože čo?" zachechtala sa Romana.

" Každý rok tu pečiem svoj preslávený hruškový koláč a tento rok tu nesmie chýbať." povedala a dotackala sa  stolu, kde podnos s koláčom položila. 

" Nemala by ste tu byť v takomto stave." povedal jej Tibor, pretože videl, že zjavne pila.

" Je mi skvele, nebojte sa." povedala Romana a sadla si na stoličku. 

Po asi 30 minútach k nej pristúpil dáky muž. 

" Dáte si kúsok?" spýtala sa Romana, že ponúkne muža s koláčom.

" Ale ahá, pozrime sa." zhíkla potichu, keď v mužovi spoznala osobu, s ktorou strávila predošlú noc. 

" Som rada, že ťa vidím. Nestretneme sa dnes v bare večer? Alebo vieš čo? Bar môžeme preskočiť a ísť rovno ku mne..." šepkala mu Romana do ľavého ucha. 

" Ja,...ja..." koktal muž, keď k nemu zozadu prišla dáka žena a objala ho. 

" Ahoj. To je Romana, je tiež dobrovoľníčka." povedal neznámy a červenal sa. 

" Pochybujem, že sa poznáte odtiaľto." utrúsila žena a pustila ho z objatia. 

" Prepáčte, ale čo vás do toho odkiaľ sa poznáme?" uškrnula sa Romana na ženu. 

" SOm jeho manželka."

" Ach, tak to teda vás musí zaujímať."

" A ten váš koláč vyzerá úboho." utrúsila Romana a odpľula si na čerešňovú bublaninu. 

" Nestojím o rady na pečenie od miestnej kurvy!" skríkla žena na Romanu na celú sálu.

Podišiel k nim aj Tibor. Presne tohto sa bál. Romanina suseda Milada tiež podišla k nim. Chcela Romanu zachrániť.

" Romanka, netrápte sa pre takéto reči, ona vás nepozná."

" Miladka, ja myslím, že pozná." povedala Romana a zobrala si kabelku.

" Dám vám teraz príležitosť prebrať tú šťavnatú informáciu, ktorú som vám poskytla. A ja sa musím ísť napiť." Romana  tackavým krokom pomaly opustila kultúrne stredisko v Komárne. 

08.02.2014, Palárikovo, garáž pri ich dome.

Freddy si sadol za volant auta. Miloval jazdiť, ale nemiloval to tým spôsobom, že chce sa pretekať, kto ide rýchlejšie. Nie, rád šoféroval, veď počas troch rokov čo mal vodičský preukaz sa on stal rodinným šoférom. 

Sadol si do auta a vyrazili smer Ladzany. Pôvodne chcel Freddy odísť dnes domov, ale On ho nechcel pustiť. Nechcel pustiť? Áno, napísal v mene svojej šéfky email Freddymu, že dlho očakávaná pracovná zmluva nemôže byť podpísaná dnes, pretože ju pred domom okradli a , že príde k jemu domov, ale až zajtra doobeda. V Ladzanoch sa dnes konala rodinná oslava na ktorej Freddy nemal chýbať, ale žiaľ bude. Avšak nesie  dar pre oslávenca, LP platňu Rolling Stones a tá musí byť doručená. 

Vyšli pomaly z Palárikova, kde On naladil rádio na rádio expres a pohmkávali si do rytmu piesne Back it up od speváčky Caro Emerald. Cesta do Ladzian nemala trvať dlhšie ako hodinu a ani netrvala. Urobili si len krátku zastávku v Kalnej nad Hronom, kde natankovali na benzínovej stanici Jurky. Ako prešli Levice, zmocnil sa jeho zvláštny strach. Prvýkrát uvidí mamu Freddyho Margarétu, jeho brata, aj otca, musí urobiť dobrý dojem. Ako sa blížili k dedine, išli po veľkom množstve zákrut a serpentín, počúvali skladbu Gang Bang od Madonny, koncertnú verziu. 

Pred bydlisko Freddyho dorazili niečo okolo pol štvrtej poobede. Freddy vystúpil prvý, prešli s ním pár krokov a zaklopali na dvere. 

" Áno?" ozval sa slabý hlas Margaréty, keď otvorila dvere. Na hlave mala uterák, pravdepodobne si umývala vlasy.

" Mami, ahoj." povedal Freddy a usmial sa na ňu.

Obaja preklźli do chodby, kde Margaréta podala jemu ruku. 

" Federlová." usmiala sa a jemne stisla ruku. 

Vzápätí sa zoznámil aj s jeho otcom Slavom, aj bratom Slavom mladším. Freddyho brat sa náramne podobal na Freddyho. Bol o trocha vyšší a telo mal vyšportované, keďže hrával futbal. Freddy rodine vysvetlil situáciu, neboli nadšení, ale dokázali to akceptovať.

Obaja spolu s Margarétou podišli do malej kuchyne, kde si sadli k stolu, Margaréta ostala stáť. Freddy jej ukázal vyrážky, ktoré sa mu vytvorili, mama bola názoru, že to z obliečok, čo spal na internáte. Dala mu hypermangán, nech sa v tom okúpe a obdarovala ich asi šiestimi gastro lístkami. Spolu s tým obom chlapcom nabrala výbornej brokolicovej polievky, ktorú veľmi často robila. Aj on uznal, že je chutná, avšak na jeho gusto trocha štipľavá. Margaréta si vypočula detaily o ich práci, ktoré hodnoverne obaja chlapci hovorili a Freddy jej sľúbil, že zajtra príde domov. Mama zobrala platňu, ktorú mala ako dar, ešte jej ostávalo urobiť polevu na koláč a mohli vyraziť. 

Po chvíľke rozprávania sa on a Freddy pobrali domov. Mama ich išla vyprevadiť až k auto a za autom horlivo kývala. Bolo jej jedno, že mohla prechladnúť, pretože mala čerstvo umyté vlasy. 

Margaréta po tom ako odišli si sadla a začala dumať. Niečo jej tu nehralo a ona musela zistiť, že čo to je. 

Cesta do Palárikova prebiehala veľmi uvoľnene. On bol nadšený z Freddyho mamy a Freddy bol rád, že pozná jeho rodinu. Obaja veľmi vyhladli. Síce si dali Margarétinu brokolicovú polievku, ale inak od rána nič nejedli. Freddy rozhodol, keďže majú gastro lístky, že pôjdu niekam na večeru. Voľba padla na " Kolibu u Šidla" v Kalnej nad Hronom. 

Auto zaparkovali tesne pri vchode, vonku sa začala tvoriť hustá hmla a On začala mať obavy, ako prídu domov, ale potom si uvedomil, že Freddy je dobrý šofér.

Reštaurácia bola zariadená do klasického "kolibového" štýlu, čašníčky boli oblečené do krojov. Freddy si dal svoju klasiku v takomto druhu podniku a to boli bryndzové halušky a on si dal dáke nivové medajlóniky s hranolkami. Problém nastal vtedy, keď mali platiť, pretože vraj nepríjimali gastro lístky cez víkend. Freddy sa pohádal s čašníčkou a hneď lístky zobrala. Toto na ňom on mal rád. Keď mal pravdu, hádal sa aj do krvi.   

Po dobrom jedle sa ešte zastavili v Tescu v Leviciach kúpiť dačo na večeru. Kúpili len vlašský šalát, chlebík a dáke sladkosti a pobrali sa domov. Bolo tesne pred siedmou , keď dorazili do Palárikova. Jeho otec bol už riadne nervózny a nevedel, kde sú. Ako prišli sa ukľudnil a zaspal pri televízii. 

Freddy na druhý deň fakt musel odísť, aby bol chvíľu s rodinou. On nevedel ešte, že čo spraví, ale nechcel aby odišiel, pretože vedel, že už by sa nemusel vrátiť.

09.02.2014, Nitra, nákupné centrum Mlyny

Okolo tretej poobede stál Freddy a On pri fastfoode Kolibka v nákupnom centre Mlyny v Nitre. Obaja boli hladní a nevedeli, čo si dať. On si hrýzol spodnú peru a musel vymyslieť niečo, aby Freddy neodišiel. Sadli si s dákym vyprážaným mäsom k stolom a začali jesť. Nebol tam skoro nik, čiže mali možnosť sa rozprávať. On odišiel po chvíli na WC a vtedy ho niečo napadlo. Bude to hop-alebo trop si povedal. Vyskúša to. Pri návrate k Freddymu zahral, že mu volá šéfka.

" Zle je, veľmi zle." povedal On a skleslo si sadol oproti Freddymu. Musel to zahrať čo najvierohodnejšie. 

" Čo sa deje?" spýtal sa s obavami Freddy.

" Daňové priznania sa musím naučiť robiť.Vyše 200 je ich, neviem ako to do piatku zvládnem." sťažoval sa naoko on a očakával reakciu, ktorá naozaj aj prišla.

" Pomôžem ti s tým láska?" spýtal sa Freddy. Bingo. A už ho má v hrsti, povedal si.

" Nemusíš, musíš ísť domov." povedal mu on a čakal, že to Freddy neurobí. 

" Pôjdem, zajtra musím ísť k tomu lekárovi, ale hneď poobede prídem späť."

Nebolo to presne to, čo on chcel, ale predsa len za jeden deň sa toho veľa nestane, či? Bojoval s tým, ale vedel, že asi to ešte neskončilo. Dojedli jedlo, išli do McCafé na kávu a Freddy odprevadil jeho na vlak domov. Freddymu autobus do Ladzian odchádzal o 18.20 a doma bol pred trištvrte na 8. Mame oznámil informáciu, že ide zajtra zase preč, nebola z toho vôbec nadšená. On sa vrátil domov okolo ôsmej a odpočítaval hodiny, kedy zase bude s Freddym. 

09.02.2014, Nové Zámky, autobusová stanica

 Bolo 13.29 keď On vystúpil z autobusu z Palárikova v Nových Zámkoch. Freddy mu oznámil, že lekár nevidel  dačo extra nezvyčajné a dal mu dáke mastičky a tabletky. 

On sa zahľadel po autobuske a videl Freddyho sedieť na lavičke s cestovnou taškou. 

" Ahoj láska." povedal mu on a bolo mu jedno, či ich niekto počuje.

Freddy sa rozhodol zobrať jeden prsteň po svojej babke, ktorý akože stratila.  

Prsteň po Gizele bol ohodnotený na 179 eur,ktoré Freddy ziskanzoval. Rozhodol sa, trochu mu to vrátiť a pozvať jeho na výlet do Bratislavy s tým, že v utorok sa vrátia. Prespať mali klasicky v hosteli a od utorka sa vrhnúť na daňové priznania.  

Užili si opäť raz krásny deň v Bratislave, na záver dňa si sadli na kávu a zákusok. Bol to raz jeden z magických momentov.

Obaja si za sklom MCCafé Eurovea vychutnávali kávu a užívali si každú spoločnú chvíľu. 

 Tomáš Antal sedel  v ten pondelok večer pri televízii a pohári vína a čakal, kedy sa jeho žena Simona vráti z vernisáže. Mal už dlhé mesiace, ba až roky pocit, že ich manželstvo nefunguje. Jeho žena bola perfektná v tom, ako sa to hovorí? V pretvarovaní. 

Stále viac sa vracal spomienkami k Romane. Bola asi jediná žena, ktorú kedy miloval. Romanina mama Albína bola dosť proti ich vzťahu. Romana sama nevedela prečo, proste Albíne nesedel. Rozhodol sa, že ju vyhľadá a aspoň raz pôjdu na kávu a zaspomínajú. Lenže ako? Už vyše tridsať rokov s ňou nemal žiaden kontakt. 

10.02.2014, Komárno, Staničná ulica

Romana Šábiková si toho dňa priniesla známosť veľmi skoro, už okolo štvrtej poobede. Bol to nejaký Albert. Začala ho vášnivo bozkávať na ulici pred vchodom do paneláku a hladiť po zadku. 

Po škandále, ktorý vyvolala na večere dobrovoľníctva skoro každý obyvateľ Komárna vedel, že čo jedna profesorka z gymnázia urobila a Romane to bolo srdečne jedno. 

" Asi by sme mali ísť dnu." povedal Albert a odtrhol sa od jej pier. 

Romana si všimla dáky manželský pár ako ide po ulici a divne a poučne na ňu zazrel. 

" Alebo nemali." povedala Romana a začala ho opäť bozkávať...