Druhá časť- CHVÍĽKY V LESE

02.07.2013 - BRATISLAVA, hlavná stanica

 

S úľavou, že všetko stihol tak ako chcel sa pozrel z okna vlaku, ktorý sa práve pohol.Prvá zastávka mala byť Bratislava-Vinohrady, tak sa pohodlne usadil do vagóna, kde nikto nesedel, omylom si sadol tam, kde mamičky s deťmi. 

Na mobile si pustil skladbu Stupid Hoe od Nicky Minaj a "tešil" sa na trojhodinovú cestu vlakom. O 10.52 mal byť vo Zvolene. Hlas privítal cestujúcich, ale hneď súbežne oznámil, že na trati medzi Novou Baňou a Žarnovicou budú z prevádzkových dôvodov prepravení autobusmi. Zanadával si, pretože to znamenalo isté meškanie.  Snáď to Freddy pochopí. 

V Galante nastúpil podivný manželský pár v staršom veku. Žena bola odetá do čiernych teplákových nohavíc, bielej blúzky a fialového svetra a jej pravdepodobne manžel mal na sebe bielu košelu a čierne tesilové nohavice. 

Ich "divnosť" spočívala v tom, že počas jazdy vytiahli chlieb s vareným vajíčkom, aróma v tom momente zaplavila celý vagón a otvorili azda tú najlacnejšiu salámu z Lídlu. Obrátil sa mu žalúdok ale s úsmevom odvrátil zrak a počúval ďalej skladbu Gypsy Road, ktorá mu pripomínala kamarátku z čias gymnázia Viky. 

Cesta prebiehala nudne a pomaly. Slnko mu pieklo do tváre a mal pocit, že sám je jeden celý pot. Krátko po desiatej dorazili do Novej Bane a keďže tam autobus nebol zatelefonoval Freddymu, že bude meškať. Ten mu povedal, že keď bude pred Zvolenom mu má poslať sms. Spoj meškal, ľudia nadávali, ale on mal pocit strachu. Čo keď to bude zlé? Čo keď sa niečo stane a nebudú si naživo rozumieť? Internet je predsa len internet. Zavrhol to, bude ako bude a hotovo!

Krátko po jedenástej sa vlak pohol zo Žarnovice smerom na Zvolen, poslal mu sms, dostal odpoveď, že ho bude čakať na peróne. Ten istý hlas, čo ráno zahlásil výluku teraz zahlásil: nasledujúca zastávka, Zvolen osobná stanica. Vyschlo mu v krku, bál sa, povedal si, že pôjde ďalej a vystúpi v Banskej Bystrici a rovno domov. Vlak o 11.09 zastal na stanici a on medzi poslednými vystúpil. Dlho sa rozhliadal na peróne až ho predsa len uvidel. Prvý dojem bol "ježišikriste", videl chlapca, asi 1,85 metra vysokého, bruneta, ktorý mal na sebe košeľu kávovej farby, modré krátke nohavice a bielo-červené tenisky. Doladený bol slnečnými okuliarmi s prenikavými sklami a zvláštnou malou náprsnou taškou, do ktorej sa ako odhadol veľa nezmestilo. 

Pomalým krokom išiel k nemu. V tom momente ho zbadal aj on až prišli na jednu úroveň. 

" Čau" bolo prvé slovo, ktoré mu povedal Freddy pri príchode a srdečne mu potriasol pravicou.

" Ahoj, už som tu" povedal, lebo ho nič lepšie nenapadlo. 

Potichu prešli staničnou budovou, ani jeden z nich nič nehovoril, jeho napadlo, že toto bude celé jedno veľké fiasko. 

Prešli vedľa technickej univerzity, kde sa Freddy rozhovoril o svoje záľube robiť s deťmi, zabávať ich v centre voľného času v meste Krupina, čo mal blízko svojej rodnej dediny Ladzany. 

Nezaujímalo ho to, ale dobre sa ho počúvalo, mal príjemný mužský hlas, hodiaci sa  na rozprávanie         príbehov. 

Dorazili až na námestie SNP vo Zvolene, ktoré sa mu nezdalo o nič väčšie ako to, čo je v Nových Zámkoch. 

Prišli k prvej krčme, ktorej názov si nepamätal, keďže Freddy mu povedal, že ho pozve na pivo. Mierne sa zľakol, pretože nebol zvyknutý piť a dnes bolo mimoriadne horúce. PO malej chvíľke priniesol čašník dva politrové poháre zlatistého moku a začali sa rozprávať. 

" Aj ja som kedysi pracoval v takomto podniku, ako barman" začal Freddy, napäto ho počúval a uchlipkával z piva. 

" Fu, ale to bolo dávno, ešte vtedy keď som mal babu jednu. Si spomínam, že si tam niekto na ňu dovoľoval, tak som mu ručne stručne vysvetlil jeho miesto"

" Zbil si ho?"

" Nie, len som ho slušne požiadal, aby odišiel a našťastie to spravil, pretože ja sa biť neviem" usmial sa Freddy a dal si posledný hlt piva. 

Sedeli tam ešte asi 5 minút a potom sa pobrali späť na námestie. 

V spomienkach mu  ďalej utkvelo kvetinárstvo, kníhkupectvo, dve cukrárne a nákupné centrum, ktoré tu postavili len nedávno. Do neho sa aj pobrali. 

Freddy pri vchode do centra sa ospravedlnil s tým, že musí ísť na WC. Mal chvíľu čas, aby spracoval podnety, ktoré tu boli. 

Bolo mu dobre, naozaj od babkinej smrti a následného pohrebu, toto bol prvý deň, kedy sa opäť usmieval. Freddy vyšiel z WC a eskalátorom sa vyviezli na poschodie, kde vošli do dákeho módneho obchodu, kde mali všeličo, asi New Yorker. 

Freddy potreboval nohavice a on sa len tak rozhliadal čo majú. Zapáčilo sa mu tričko modrej farby, ktoré malo na jednej strane nápis LOVE a na druhej HATE. Aj Freddymu sa zapáčilo, tak si ich kúpili rovnaké a ešte aj dáke modré nohavice našiel, ktoré sa mu páčili, čiže aj tie. 

Okolo jednej poobede voľba padla na obed. Obaja už boli hladní, ale nevedeli, že kde. On už vôbec nie, keďže nebol odtiaľto. Nakoniec našli na rohu námestia dáku reštauráciu, kde bolo podozrivo prázdno, až neskôr vysvitlo, že sa tu chystá dáka promočná oslava neskôr poobede. 

Objednali si dáke kuracie prsia s plesnivcom, ktoré chutili mimoriadne dobre, azda preto, že vo Zvolene je mliekáreň .

Freddy sa mierne obával, či nestretne v meste svoju mamu Margarétu, ktorá pracovala vo Zvolenských mliekárňach ako kontrolórka kvality, ale našťastie počas celého dňa nestretli nikoho známeho. 

V reštaurácii viedli dlhú príjemnú konverzáciu, pri ktorej sa trocha viac spoznali. Na námestí si ešte Freddy zapálil cigaretu a okolo tretej sa premiestnili okolo kostola, smerom k Zvolenskému zámku. 

Zrazu sa dostali od hlavnej cesty, akoby na dáku lesnú a mohli sa ďalej v kľude rozprávať. 

" Ty si sa koľkými takto stretol?" vypadlo náhle z neho.

" Fúú, ja to nerátam, ale tak asi do dvadsať. Ale nie so vśetkými som spal, to zase pozor. Teraz na konci som bol v tom klube Spider, neviem či poznáš s kamarátom Petrom. Oslavoval osemnástku, tak sme sa boli zabaviť a potom keď sme prišli nadránom opití, veď ti to nemusím hovoriť čo bolo." usmial sa Freddy a zahodil už asi piatu cigaretu. 

" Aha, áno" usmial sa a vtedy, vtedy to bolo prvýkrát, čo začal ľutovať, že sem vôbec išiel, asi Freddy nie je taký, ako si o ňom myslel. 

Dorazili na malý zráz a vošli trocha hlbšie do lesa, začal sa báť, ale nasledoval Freddyho, ktorý bol asi zvyknutý chodiť po horách. Pomyslel si, že keby ho tu nechá, tak by na stanicu netrafil späť. Nevyzeralo to tak, že by mal Freddy tieto úmysly. 

Zastali v strede lesa, kde nebolo nič iné len ticho lesa, vôňa stromov a hluk mesta ostal dáko v pozadí, vôbec ho ani jeden z nich neregistroval. 

Posadili sa na zem, ktorá vyzerala dosť špinavo, tak si dali pod seba igelitové vrecká. Obaja boli spotení po tomto letnom dni, keďže teplota bola vysoko nad tridsiatkou a vtedy sa prvýkrát pozrel do Freddyho očí. Cítil, že jeho telom prešla elektrina. Priťahoval ho, až neskutočne a sám si to nevedel vysvetliť. 

Freddy to uvidel a naklonil sa k nemu a pobozkal jeho pery. Raz, dvakrát, až nakoniec sa bozkávali a ich jazyky sa v ústach bili. Niekedy ho až trhlo, že čo to robí, ale nevedel jednoducho prestať. Chcel aby tento okamih trval večne, aby nikdy z tohto lesa neodišli, aby navždy boli tu len oni dvaja. On a Freddy. 

Strávili v objatí minimálne polhodinu, ale nastal čas pobrať sa na vlak, keďže o 17.02 mal odchod. Nechcelo sa ani jednému z nich, ale pomaly sa zdvihli, popozerali si štípance, ktoré v lese utŕžili a vyšli opäť na lesnú cestičku a dorazili po chvíľke chôdze na vlakovú stanicu. Freddy sa ešte počas trasy pochválil svojími zážitkami, ktoré vzbudzovali u neho odpor, ale on bol akoby omámený jeho bozkami a tým, čo sa stalo v tom lese. Aj keby sa už v živote nevideli, vedel, že tú chvíľu si zapamätá do smrti. 

Na vlakovej stanici si ešte dali kofolu v malej staničnej krčme, kde hostinský vyzeral dosť divne, stále ich pozoroval, akoby mali ukradnúť aj tie podpivníky. Vlak dorazil, vyšli na nástupište číslo 1 a dohodli sa, že na budúci týžďen príde Freddy k nemu domov na víkend. Urobia si krásne tri dni a on bol v siedmom nebi. Tešil sa a už začal rozmýšľať, že čo a ako podniknú. 

Nastúpil a s úsmevom, že to tak dobre dopadlo sa usmial a predieral sa pomedzi vagóny aby si našiel miesto. Pohodlne sa usadil a pozrel sa z okna, kde stál usmiaty Freddy, naposledy mu zakýval a vlak sa pohol smer Bratislava. 

Poslal mu sms: "Zhrniem to takto, vďaka Buco, už Buco reálny" posledné dni mu vymyslel prezývku Buco, ani nevedel z čoho to vzniklo.

O pár minút dostal odpoveď: " Ďakujem Mucko za krásny deň. Bol úplne skvelý, myslím, že sme stihli všetko čo sme chceli a čo sme nestihli dokončíme o týžďeň u teba. Už sa na teba teším! :) :*"

" Čau, ahojky, si to ty? " ozval sa nejaký hlas a nevnímal, že by sa to malo týkať jeho. 

" Klaudia" vyhleslo z neho. Stála pred ním jeho spolužiačka z gymnázia. Osem rokov spolu drali lavice, ale keby sa ho niekto spýtal koho z triedy by najneradšej videl, bola by to určite ona. Stála tam "nahodená" len v krátkych bielych nohaviciach, ružovej blúzičke s flitrami a veľkou kabelkou s logom LV. Z už spomínanej kabelky vykúkalo malé zvieratko, usúdil, že to bude asi pes. 

Klaudia s láskou vybrala psíka z kabelky a packou na neho zamávala. 

" No, pozdrav Dusty, Dustynko pozdrav" 

Pes sa pozeral na všetky možné strany, len nie na neho, ale jemu to vôbec neprekážalo. 

" Máš tu voľné?" spýtala sa ani nepočkala, čo odpovie a posadila sa. 

" Je to hrozné, cestovať takto týmito hroznými vlakmi, niečo strašné, akoby som ja bola na toto odkázaná, ale zlá zhoda náhod zapríčinila, že sa ockovi pokazili všetky tri jeho autá a teraz sa musím tajtrlikať týmto" zhnusene odfrkla a prešla si po vlasoch

" Ešte tu niečo chytím, všeliakí ľudia tu cestujú. No fuj. No, dosť o mne, ako sa máš?"

Klaudiu nevidel od poslednej rozlúčky s maturantami, čo bolo presne 5 rokov a nemienil sa jej dáko zdôverovať.

" Celkom fajn, dá sa" pokúsil sa o strojený úsmev. 

" A škola čo?" 

" Ukončil som bakalára a chystám sa na magisterské, asi teraz od septembra, alebo od toho ďalšieho"

" Aha, tak ja som urobila bakalára len minulý rok. Mala by som ho aj skôr, len som si vytiahla zlé otázky a ocko to už nemohol nijako vybaviť. Aspoň náplasť za to, aby som nedostala depresiu ma poslal na týždeň do Paríža. Bolo dobre, pokúpila som si veľa vecí" hovorila to s takou vervou, akoby to každého aj zaujímalo. 

Ďalšia cesta prebiehala touto "konverzáciou o ničom". On mal však myšlienky len pri Freddym, s ktorým sa dohodli, že budúci týždeň príde k nemu na víkend. Tešil sa a bál zároveň. Čo ho čaká? Aké to bude? Prečo práve teraz?

Prišiel domov dačo po jedenástej a ľahol si a zaspal ani nevedel ako. 

 

19.07.2013 - BRATISLAVA, Karlova Ves

 

" Miestny úrad Karlova Ves" bolo znamenie, že ešte jedna zastávka a bude vystupovať. Bolo mu clivo, od momentu, čo opustil Zvolen, tak sa rozhodol, že navštívi Sašku, ktorá sa teraz celé dni nudila, ako urobila štátnice. Do práce ju to nehrnulo, takže si užívala chvíle so svojom novom dome, do ktorého sa presťahovali s mamou v januári. Nikto nevedel, odkiaľ má jej mama Olympia toľko peňazí, ale nik sa ani nepýtal. 

Pracovala ako ekonómka v jednej úspešnej textilnej firmy v centre Bratislavy a jedovaté jazyky tvrdili, že spáva so šéfom. Jemu to nevedela potvrdiť ani samotná Saška, ale čo bolo istotou bolo, že jej mama mizne na celé večery preč a vracia sa ráno. 

Saška napriek všetkému svoju mamu mala strašne rada, aj on. Bola vždy starostlivá, zaujímala sa o ich potreby, proste, typická mama. 

Vystúpil na zastávke električky a pohol sa po schodoch až na most, kde zabočil do jednej z bočných uličiek. Bolo tam ticho a kľud, nestretol ani živú dušu, až zastal pri veľkom bielom dome na kraji ulice. Zazvonil a čakal. Zrazu z balkónu sa ozval hlas: " Zlato, hneď som tam." Saška naozaj o chvíľu dorazila, na vlasoch mala prehodený uterák. 

" Už si tu? Som myslela, že prídeš až tak o polhodinu. Bože, ešte nemám uvarený ani obed. Poď" 

Vošiel do domu, kde všetko ešte zývalo novotou. Krásne nové koberce, nábytok, dlážky, všetko bolo ešte akoby nedotknuté. 

" Mamina povedala, že nás príde pozrieť poobede. Keď to stihne samozrejme. Vieš aká je v tomto" odbehla pozrieť ryžu, ktorú varila. Saška, i keď výzorom pôsobila ako namyslená "pipka" z Bratislavy mala kopu pozitívnych vlastností. Varenie, patrilo k jednej z nich. Varila famózne, ba priam až umelecky, vždy sa k nej tešil, lebo vedel, že sa dobre naje. 

Po polhodine varenia, zasadli k stolu. Bolo kura ala Saška, ryža s kukuricou, na dezert urobila domácu banánovú zmrzlinu, ktorú každých 5 minút premiešavala. 

Tak veľmi jej chcel povedať o Freddym, ale jednoducho to nedokázal, bál sa jej reakcie, i keď vedel, že by ho asi pochopila, ale ešte uznal, že ešte to chvíľu počká.

Olympia dorazila dačo pred treťou. Odkedy ju nevidel opäť zmenila účes. Mala na sebe červené kvetované šaty s výraznou žltou kabelkou a na hlave jej tvrdo ako v pozore stáli nagélované červené pichliače. Pôsobila tak punkersky, vôbec nie matersky. 

" Ahóoj" povedala, keď ho uvidela a vtisla mu na líce bozk, zanechal odtlačok po krvavočervenom rúži.  

Olympia priniesla malý nákup a odišla do obývačky potom ako zjedla to, čo Saška navarila. 

Okolo tretej sa rozhodli, že pôjdu do mesta na malé nákupy a do obľúbeného podniku La Putika na Klobúčnickej ulici. 

Nakúpili dáke drobnosti a usadili sa v podniku okolo šiestej. Zaplnilo sa to tam už dosť veľa ľuďmi, ale ich miesta neboli obsadené. Objednali si domáci ľadový čaj a dlho, dlho sa o všetkom rozprávali. Potom skočili na večeru a Saška ho išla odprevadiť na posledný nočný vlak. 

Tento deň si užil na maximum ako sa len dalo. Užíval by si ho ešte viac, keby vedel, že na veľmi dlhú dobu si to posledné chvíle, ktoré so Saškou strávil a potrvá mnoho rokov, kým opäť niečo takéto pekné  spolu zažijú. 

 

09.08.2013 - PALÁRIKOVO, ráno

 

Po dlhom dohadovaní, po mesiaci aj dačo, dnes bol ten piatok, kedy mal doraziť Freddy na víkend. 

o 5:24 mu poslal sms: "Bré ránko zlato, už vstávam a tak. Vidíme sa o pár hodín"

Začal sa sprchovať a nepočul kedy mu prišla odpoveď na správu: " Nezabudol som! Cesta zahájená. Prvá zastávka- Levice :) a inak dobré ráno :-*"

Skočil ešte do obchodu nakúpiť posledné plechovky nealka, ktoré tak zbožňoval a dúfal, že budú chutiť aj Freddymu. Pustil si nahlas skladbu od Madonny Hollywood, až mu suseda oproti Hozlárová kričala, nech to stíši. 

O 6.50 išiel na autobus, aby nezmeškal v žiadnom prípade jeho príchod, ktorý mal byť naplánovaný o 7.50. Išiel ráno z ich dediny do Levíc, potom do Šurian expresom a opäť autobusom do Nových Zámkov. 

Nervózne prešľapoval na autobusovej stanici a ešte nervóznejšie si prehadzoval pesničky v mobile. Začal počúvať skladbu Future Lovers od Madonny.

Práve keď zneli slová: 

Connect to the sky.

Future lovers.

Would you like to try?

uvidel vystupovať Freddyho s batohom na pleciach a cez seba mal prehodenú ešte tašku, pravdepodobne s notebookom. Mal na sebe krémové kraťasy a tú istú košeľu, čo mal aj vo Zvolene. 

" Čau, tak som teda tu" povedal s úsmevom Freddy...