Deviata časť- SVET LESKU A NOBLESY

15.12.2013, Palárikovo, nedeľa ráno

 

Ťažká zimná hmla padala na Palárikovo. On nespal. Už dlho nie. Tisli sa s Freddym na jeho posteli a on pozoroval, ako ticho spí. Bolo pol šiestej ráno a nevedel, čo ďalej urobí. Nevedel, netušil, nechcel o neho prísť, to vedel na 100%. Bál sa toho, že príde odhalenie, ako už po xy krát minule, ale teraz mal ten pocit silnejší, ako kedykoľvek predtým.

Dal Freddymu bozk na pery a čakal, či sa zobudí.

" Čo sa deje lásik?" spýtal sa ho rozospato.

" Nič, len ťa ľúbim." povedal a pohladil ho po vlasoch. Spokojný zaspal. 

Okolo deviatej ho šiel vyprevadiť na vlak, vykĺzol z domu pomaly a potichu, aby ich jeho otec neodhalil. 

Nechcel sa vrátiť domov. Nechcel. Vymyslel malý plán, snáď mu vyjde. Chytil do ruky telefón, zahral, že mu niekto volá a vzdialil sa od Freddyho. Po chvíli sa vrátil.

"Ach, volala Ingridka." povedal, pričom myslel na svoju šéfku.

" Čo chcela?" spýtal sa vecne Freddy.

" Potrebuje, aby som niečo urobil, musím ísť do Bratislavy, máme s ňou stretnutie v Centrale a rada by videla aj teba, zlato." povedal mu. 

" Mňa? No super, tak teda pôjdeme."

O 13.32 prišiel vlak z Nových Zámkov do Bratislavy a oni doň nasadli. Freddy si počas prvej polky cesty vypočul v mp3jke svoje obľúbené skladby od Rihanny a potom sa bavil s ním. Vystúpili na hlavnej stanici, kde zahral druhýkrát, že mu niekto volá. 

"Čo? Veď, to nemôžeš predsa!" hovoril on do telefónu zmätene.

" Dobre, ako chceš, čau." ukončil fiktívny rozhovor.

" Čo sa stalo preboha?" spýtal sa Freddy, ktorý začínal mať strach, že sa stalo niečo vážne.

" Otec mi volal, že vymenil zámky na dome a išiel preč a mám prísť zajtra."

" ČO? Veď dom je tvoj, nie?"

" Hej, ale takto ma chce potrestať, alebo čo, ja neviem."

Freddy zaraz nevedel, ako konať v tejto situácii. Chcel mu pomôcť, ale začínal mať toho fakt dosť. 

" Pôjdeš ku mne na internát." zahlásil Freddy a rozbehol sa smerom k cestovným poriadkom, kedy ide najbližší spoj. 

" Ale predtým potrebujem kávu." zahlásil keď pozrel, kedy im ide autobus. 

Rozhodli sa pre nákupné centrum Central, kde pracovala aj JUDr. Ingrid Plavecká, žena, u ktorej ON akože pracoval a ktorá mu akože volala, že niečo potrebuje. Freddymu nebolo divné, že nepracuje. Síce chcel vedieť, čo to vlastne robí, ale v pravom zmysle ho to nezaujímalo. 

Počas cesty do Centralu zahral, že mu zavolala šéfka, že ho chce vidieť až na druhý deň. Takže si opäť raz mohli urobiť pekný deň spolu, aj keď mal mať Freddy zajtra skúšku. 

Nákupné centrum hýrilo vianočnou náladou, Vianoce mali byť už o pár dní. 

V Coffeeshope si dali kávu a potom sa pobrali na obed do Agneza, kde obaja dostali chuť na špagety. Ako odtiaľ vyšli, Freddy zavolal spolubývajúcemu Antonovi, či je na internáte. Druhý spsolubývajúci, spolužiak Jozef, mal prísť až ráno na skúšku. 

Po tom ako sa dozvedel, že Anton príde až okolo polnoci, potešení sa vybrali na limonádu na Obchodnú ulicu. On odišiel na WC, ako sa pozeral na seba do zrkadla, niečo ho napadlo. Síce nemá so sebou žiadne veci na prezlečenie, ale má výhru na účte. Čo ju takto s Freddym minúť? 

" Drahý?" oslovil ho, keď vyšiel z toalety a uistil sa, že ich nesleduje čašníčka. 

" Prosím ťa, čo sa zase deje?" spýtal sa Freddy s obavou a odsrkol si z limonády.

" Nemáš chuť namiesto toho hrozného a škaredého internátu ísť napríklad do Dunaja?" zahlásil mu On s úsmevom.

" To ako vážne?" Freddyho tvár sa rozžiarila a chmáry razom zmizli. 

" Smrteľne vážne, mohli by sme tam hneď zavolať, či majú voľno."

" Ja ťa milujem." vyhlesol Freddy , zaplatili limonády a vyšli z kaviarne. Freddy vytiahol z vrecka nohavíc mobil. 

" Dobrý deň, hotel Dunaj, želáte si?" zahlásil mu milý hlas slečny z recepcie.

" Áno, dobrý deň, máte voľnú dvojposteľovú izbu?" spýtal sa Freddy.

" Samozrejme pane, s výhľadom na Dunaj, alebo na Staré mesto by ste si želali?" 

" Na Dunaj, ďakujem pekne."

Freddy nadiktoval číslo kreditnej karty ako zábezpeku, a keď povedal svoje meno, Matej Federla, s úsmevom mu odvetila, že už raz bol u nich ubytovaný. Freddy sa cítil náramne vznešene. Nikdy sa k nemu nikto neprihovával s takou úctou. A to všetko vďaka nemu. Teraz si bol už istý, že ho ľúbi. Prežil s nim také zážitky, ako ešte s nikým v živote. Ukázal mu ten lepší svet, aspoň Freddy to tak bral. 

Niečo po piatej dorazili do hotela, kde im po malej slovnej konverzácii dala recepčná kľúče od izby s číslom 424. Táto izba bola väčšia, ako keď tu boli pred dvoma mesiacmi. 

Freddy nemyslel v tej chvíli na učenie, vrhol sa na neho s bozkami tak vášnivými, ako ešte asi nikdy. Strhli zo seba šaty a nechali svoje telá zmietať sa v šialenom vášnivom opojení. Na večeru išli do hotelovej reštaurácie, kde si obaja dali grilované kura s omáčkou z kozieho syra. Bolo to výborné a Freddy odkladal učenie po večeri, potom po káve v lobby bare, až nakoniec zaspal s knihou v ruke. On mu ju zobral do ruky, zakryl ho, zatiahol ťažké závesy, chytil ho za ruku a pritiahol sa k nemu. Budík mali nastavený na siedmu ráno, čiže nič nemohol zmeškať. Okolo jedenástej mu prišla smska s textom: Odišiel si bez slova. Kde si? Poslal mu to jeho otec, nereagoval, telefón si prepol na letový režim a zaspal. 

Na druhý deň, ešte pred zazvonením budíka sa zobudil Freddy s pocitom, že je opäť v luxuse. Izba nádherne voňala , miloval vôňu tohto hotela. On pri ňom chrápal, doslova chrápal, až to pílilo uši, ale nedrgol do neho, veď nech pokojne spí. Dal si slúchadlá a čítal si materiál na dnešnú skúšku. 

Asi za dvadsať minút sa začal prebúdzať aj On.

" Dobré ránko, láska." povedal Freddy a dal mu bozk na pery. 

" Bré aj tebe." povedal ON a začal sa naťahovať, pričom vydával hlasné zvuky. 

Pobrali sa na raňajky, ktoré boli naozaj bohaté. Zobral pár balíčkov nuttiel, lekvárov, čajov, ktoré chcel dať Sofii Hamanovej, ktorá obľubovala miniatúrne balenie týchto výrobkov. 

Posilnili sa a šli späť do izby. Freddy si pobalil pár vecí, pobral sa do školy na skúšku, ktorá mala byť o štvrtej, ale dohodli sa so spolužiakom Jozefom, že si ešte budú opakovať učivo. 

Okolo desiatej doobeda osamel. Nevedel, čo bude robiť, Freddy ho ubezpečil, že hneď po skúške sa k nemu vráti. 

Doobeda pozeral už tretiu časť seriálu Zúfalé manželky po sebe, keď v tom zazvonil telefón. Freddy mu volal na hotelový telefón, lebo mobil mal nastavený na letový režim. Len ho ubezpečil, že je všetko v pohode a okolo piatej sa vidia. 

On si sadol na posteľ a začalo mu byť strašne. Z toho, čo robí a postupne z celého toho, čo už urobil. Bál sa, že tam príde Romana, ktorá ho odvedie na nejaké miesto, kde mu budú chcieť pomôcť. Bol rozhodnutý, že keby by prišla, vyskočí z okna. Bolo to kruté, čo všetko sa mu preháňalo hlavou. Dvakrát vyšiel na balkón, kde rozmýšľal, či po páde na hlavu, zo štvrtého poschodia, prežije. Áno, aj toto mu chodilo po rozume. Začínalo mu byť už všetko jedno. Okolo tretej poobede mu začalo byť tak zle, že chytil pero a na lístok napsísal: "Zlato, idem za tebou, keby som tam nebol, počkaj ma na izbe. Ľúbim ťa. "  

Obul si topánky, obliekol bundu a vybral sa na zastávku Most Slovenského národného povstania, odkiaľ ho električka odviezla až na Šafárikovo námestie, kde vystúpil a pobral sa do jednej z mnohých budov Univerzity Komenského. 

Nevedel, kde Freddyho hľadať, nebol tu nik, koho by sa to mohol spýtať. Blúdil po tejto rozsiahlej budove, až sa dostal na jednu chodbu, kde v rohu miestnosti našiel učupeného Freddyho, ktorý čítal papiere a snažil sa natlačiť informácie do hlavy. 

" Ahoj..." povedal prekvapene Freddy, keď ho tam uvidel. 

" Jojo je na Wecku, o chvíľu príde." pokračoval Freddy, aby náhodou mu nedal pusu. 

Po zoznámení s Jozefom sa dohodli, že po skúške pôjdu na internát, kde si Freddy chcel zobrať plavky, aby si mohol zaplávať vo wellnesse hotela. 

Freddy mu nechal telefón, tak on počas toho, čo čakal počúval pesničky, ktoré mal Freddy v mobile. Napríklad Wake Me Up od Aviciho, alebo Wanted a ich pesničku We Own The Night. Bolo mu opäť veselo, keď vedľa seba videl Freddyho. Ako vždy. Áno, mal pocit, že sa stáva na ňom závislý, ale vôbec mu to nevadilo. 

Jozef aj Freddy vyšli z miestnosti s tým, že skúšku určite urobili, lebo to bolo ľahké. Vyšli do mrazivého podvečera. Prestupom dvoch autobusov sa dostali do Mlynskej doliny. Freddy s Jozefom išli hore na Átriaky a on ostal čakať dole pri autobusovej zastávke. Po chvíli si všimol, že sa k nemu blížia dvaja rómovia. 

" Máš problém?" padla otázka zo strany jedného z týchto mužov.

" Prosím?" odvetil on a bál sa, ako to bude pokračovať. 

" Pýtam sa, či máš problém?" zopakoval otázku a sotil ho na zem. 

On už sa videl kdekoľvek, bál sa, že na neho zaútočia. Nestalo sa tak, prišiel autobus číslo 31 a obaja do neho nastúpili. Triasol sa na celom tele, chcel objať Freddyho, ktorý však neprichádzal. Nikto z ľudí, čo tam stáli, mu neprišli na pomoc, ako to často v takýchto situáciách býva. Keď ho Freddy uvidel sedieť na zemi, rozbehol sa k nemu.

" Láska, čo sa deje?" povedal a ani si neuvedomil, že ho mohol niekto aj počuť.

" Ale, takí dvaja idioti mali asi so mnou problém." povedal a zdvihol sa zo zeme. 

" Nič ti neurobili? Kde sú?" pobúril sa Freddy a obzeral sa okolo nich. 

" Odišli. Neboj sa." ubezpečil ho on a nasadli na 39, ktorá ich odviezla na Zochovu. Potom sa postupne dostali až k samotnému hotelu Dunaj. 

Zložili si veci na izbe a výťahom sa pobrali do hotelového wellnessu. Župany sa minuli, ostali len uteráky a papuče. Vyzliekli sa a prezliekli do plaviek. Freddy mu dal jedny elastické boxerky, ktoré mali byť ako náhrada plaviek. Nikto iný v bazéne nebol, takže sa mohli spokojne vyšantiť. Stratili aj mierne zábrany, bozkávali sa a bolo im jedno, či ich niekto uvidí. 

Freddy išiel do sauny, oblieval sa práve ľadovou vodou, keĎ si všimol, že on sa rozpráva s nejakým postarším mužom. 

" Čo chcel?" stroho sa spýtal, keď sa utieral od vody. 

" Ále..." Pousmial sa, " Navrhoval mi, že či s ním nepôjdem na izbu, že slušne zaplatí."

" Čooo?" zhíkol Freddy.

" Hej, predstav si, čo sa nám tu ešte nestane." 

Obaja sa tomu len smiali, prezliekli sa, na izbe osprchovali a dúfali, že dnes večer bude pracovať v reštaurácii Aďa alias Výčapníčka, ktorú stretli v októbri. Nesklamala, dnes pracovala, takže si objednali večeru a v temnej atmosfére lobby baru si dali bezkofeínové kapučíno. 

Počas celého utorka si užívali luxus a v stredu ráno sa rozhodli, že zmenia hotel. Voľba padla na Lucky Star, kde tiež už raz boli. 

On chcel z recesie ochutnať známu kuchyňu školskej jedálne Eat and meet, tak sa tam vybrali a Freddy vypýtal dvakrát vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou. Jeho očakávania sa naplnili, jedlo bolo naozaj hrozné. 

V stredu okolo tretej dorazili do hotela Lucky Star, lebo nechceli porušiť tradíciu. Keď Dunaj, tak aj Lucky Star. Plánovali tu ostať do piatku. 

Izba tu bola skromnejšia, ale o to temnejšia, čo vytváralo krásnu a pohodovú atmosféru, takú, akú mal rád on. Freddy chcel masáž. Dostal ju. On sa vzrušil, keď sa dotýkal jeho nahého tela, ktoré masíroval na miestach, ktoré on uznal za vhodné. 

Po pozretí filmu, pričom ani jeden si nezapamätal názov, sa pobrali do reštaurácie LUCKY TIME na večeru, kde trpko oľutovali to, čo si objednali. 

Obaja si dali cestoviny s morskými plodmi, ale ani jednému to nechutilo. Pochutili si len na dobrom čokoládovom koláči. Hneď na to išli spať. 

Zo štvrtkového dňa je dôležité spomenúť opäť wellness. Keď tu boli v októbri, nenavštívili ho, tentoraz museli. Pobrali sa tam vo štvrtok večer, keď už vonku bola tma. 

Wellness hotela Lucky Star bol celý presklený, čo rovnako ako izba, dodávalo ponurú atmosféru. Ani tu nebolo veľa ľudí. On do bazéna nešiel, len pozoroval Freddyho ako pláva a rozmýšľal dokedy to bude takto, dokedy budú spolu. Už teraz vedel, že to nebude navždy, ako si sľúbili. Raz táto bublina praskne a potom nastúpi realita. Ale on urobí všetko preto, aby to bolo čo najneskôr. 

Po dvoch dňoch strávených v hoteli Lucky Star vybral ešte jeden známy hotel v Bratislave, ktorý chcel s Freddym navštíviť.  

Hotel Noblesa sa rozprestieral pozdĺž celého Hlavnom námestí v Bratislave. Bol tam dominantou a nebol by obyvateľ Bratislavy, ktorý by tento hotel nepoznal, turista, ktorý by o ňom nepočul. Mal dlhoročnú tradíciu, ešte za čias socializmu ho navštevovali vrchní papaláši. 

On a Freddy vošli do hotela otáčacími dverami, ktoré ich vpustili do veľkej vstupnej haly. Naskytol sa im nádherný pohľad, skoro ako na recepcii hotela Dunaj, ale omnoho väčšie. 

Nádherný nábytok a koberce lemovali celú plochu miestnosti. Obaja z toho boli uchvátení. 

Celý večer prebiehal naoko pokojne, ale bolo to len ticho pred búrkou. Asi okolo druhej v noci to celé začalo. On nespal, Freddy spal, ale nie veľmi pokojne. Začalo sa mu snívať, že padá, padol do priepasti, z ktorej nebolo návratu. Potom sa ocitol na skale, kde videl, že pomedzi ne tečie riečka, alebo lepšie povedané potôčik. Išiel za prúdom vody a dostal sa do temného a tmavého lesa. Tuto stretal ľudí, ktorí už neboli medzi živými, ktorí mu stále opakovali: Nerob to, nerob to! Nemohol sa z tohto desivého sna prebudiť, i keď veľmi chcel. Dostal sa až na ústie potoka, ktorý sa ďalej zatáčal doprava, kde pokračoval. Les tu bol ešte temnejší a tmavší ako kdekoľvek inde, bál sa pokračovať. Obloha sa zatiahla mrakmi a začalo pršať, po prúde rieky mu prišiel papier. Stálo na ňom: Nerob to! Vtedy sa prebudil celý spotený, Freddy vedľa neho stále spal. V hlave mu trešťalo, mal pocit, že sa povracia. Bál sa, nevedel ani presne čoho, ale bál. Vstal a naboso prešiel k chladničke, kde si otvoril vodu, ktorá podľa lístka stála asi 7 eur. Bolo mu to jedno. Napil sa z fľaše a ľahol si späť, pričom vodu si položil na okraj postele. 

Sníval sa mu aj druhý sen. Bol opäť na fiktívnom mieste, kde videl skupinu ľudí, ktorí mali strieborné podnosy, aké videl v hoteli Dunaj. Postupne dvíhali nablýskané pokrievky. Taniere však neodhaľovali jedlá, ale pod prvým bola malá knižka s čiernym ornamentom, pod druhým bola figúrka psa, ktorému sa točila hlava, čo bola spomienka z detstva, pod tretím bol list od jeho babky, ktorý mu napísala pred smrťou, pod štvrtým bol predmet, ktorý nevedel identifikovať, ale pripomínalo to nejakú modrú látku. A finálny piaty poklop skrýval Freddyho fotku, ktorú s láskou chytil do ruky a vtedy mu začali po ruke liezť hady, ktoré ho neuštipli, ale fotku pustil niekam do priepasti a za ňou sa spustili aj hady, zmizli ľudia, zmizli podnosy, a znova sa prebudil. Boli asi štyri hodiny ráno, vonku tma a mrazivo. Prešiel sa k oknu a pozrel sa na Hlavné námestie, nebolo tam ani človeka, len niekde v diaľke blikalo vianočné osvetlenie. 

Ľahol si do postele, opäť začínal mať pocit, že sa niekam prepadá, tak chytil Freddyho za ruku a trhane spal asi do siedmej ráno. 

Freddy zapol televíziu, kde vysielali film Sám doma- Stratení na letisku. On vedel, že dnes v sobotu pôjde Freddy domov. Chcel to ešte oddialiť, len nevedel ako. Využil osvedčenú techniku, že ich chce vidieť šéfka a chce mu dať nejaký darček. Freddy mal už zlosť, vtedy ho vôbec nenapadlo, že šéfka neexistuje. 

Nakoniec pristal na to, že ešte dnes vydrží. Hotel Noblesa opustili niečo pred dvanástou a zamierili do Auparku, kde si Freddy kúpil cigarety a on išiel do banky vybrať peniaze. Keď zistil, že má posledných 250 eur zhrozil sa, ale do zajtra to snáď vydrží. Vybrakoval celý účet a pobral sa s Freddym na obed do KUBU, do drahej reštaurácie na brehu Dunaja. Bolo to tu známe malými porciami a vysokými cenami. Po obede, čo si dali, vyberali dnešný nocľah. Nechceli nič drahé, tak nakoniec padla voľba na hotel Markus, ktorý sa mal nachádzať niekde za Auparkom. Chodil tam len jeden autobus, aj to len každú polhodinu. 

Do hotela Markus v odľahlej časti Petržalky dorazili niečo po šiestej večer. Bolo to dosť ťažké nájsť, lebo hotel sa nachádzal na konci veľmi zapadnutej uličky. 

Ich dnešný nocľah zvonku nevyzeral príliš vábne, bol chabo vysvietený a nad vchodom viseli chatrné vianočné ozdoby nechutnej modrej farby. 

Vošli do hotela. Malá miestnosť, kam prišli, bola veľmi tlmene osvetlená a za pultom recepcie sedela postaršia žena s veľkými okuliarmi, ktorá mala na menovke Anastázia. 

" Dobrý deň, pomôžem?" povedala a premerala si oboch chlapcov od hlavy po päty.

" Máte na dnes dvojposteľovú izbu, prosím?" spýtal sa on s nádejou v hlase. Nechcelo sa mu presúvať sa v tento sobotný večer do ďalšieho hotela. 

" Hej, samozrejme, máme. "

Po vybavení formalít a zaplatení 60 eur, dostali kartu a izbu na druhom poschodí. Súbežne sa "Stázy" spýtali, aj či je niekde v okolí dobrá reštaurácia, lebo v tej hotelovej bolo zhasnuté. Odporučila im podnik, kde vraj veľmi dobre varia. 

Toho večera sa tam výborne najedli. Hrala tam aj kvalitná rocková hudba, čiže si na svoje prišiel aj Freddy. Potom si ešte skočili do Auparku na kávu a na zmrzlinový pohár. V potravinách kúpili zopár vecí na večerný žúr a pozreli si Verte Neverte cez Youtube. 

Na druhý deň vstali na raňajky. Keď sa zapisovali do hotela dala im Stáza lístky na raňajky. Tie boli katastrofálne, ale neriešili to. Freddy sa poriadne najedol, ale jeho spoločník nedokázal jesť. Dal si iba trocha cereálií s mliekom.

O pol dvanástej aj Freddymu došlo, že sa na nich šéfka opäť vykašlala, tak to ďalej neriešil. On mu sľúbil, že mu kúpi vianočný darček, tak sa potešil.

V nákupnom centre Central na Trnavskom mýte aj dva dni pred Vianocami panoval veľký zhon. Ľudia sa išli pozabíjať za posledné darčeky pre svojich najbližších. 

Tu chceli ešte minúť posledné peniaze. Ostalo mu ešte niečo nad 100 eur, za ktoré chcel Freddymu kúpiť niečo pekné na Vianoce. O piatej ho mal ísť odprevadiť na autobus do Ladzian, takže ešte mali 4 hodiny k dobru. 

Freddy chcel veľmi kabát, taký slušný, ako sa nosí k obleku. Prebehli asi päť obchodov a všade bol buď príliš drahý, alebo bol z nekvalitného materiálu, alebo sa Freddymu proste nepáčil. V poslednom obchode s módou, kde boli, si Freddy vybral rifľové nohavice, fialovú košeľu a kabát, konečne podľa jeho predstáv. Ostalo im ešte vyše dvadsať eur, takže si sadli do kaviarne Coffeeshop, kde sedeli aj vtedy, keď im začínal hotelový víkend. 

Dali si opäť latte alá snickers a cheesecake. Jemu bolo ľúto, že nebude s ním na Vianoce a bál sa, až desil toho, čo mu povie otec. Obával sa, že ho doslova vyhodí z domu,ale nedal to na sebe najavo. 

Zjedli koláče a pomaly sa presunuli na Nivy. Dorazili tam už o štvrtej, takže ešte mali hodinu času. Ako tam chvíľku sedeli, Freddy sa zrazu postavil s tým, že sa o chvíľu vráti. 

Naozaj za necelých päť minút bol nazad a niečo mal v pravej ruke. Prišiel k nemu. 

" Láska, keďže nemám peniaze, neviem ti dopriať darček, aký si mi dal ty, ale chcem ti dať niečo, čo ti bude pripomínať dnešný deň a vlastné každý deň mňa." povedal a dal mu niečo z ruky do ruky. 

On pomaly otvoril dlaň a uvidel, že je tam odznak na tašku PINK, speváčky, ktorú Freddy tak zbožňoval. 

" Ďakujem, naozaj." povedal on a mal chuť Freddyho objať. Nebolo tam veľa ľudí, tak ho rýchlo, ale intenzívne objal. 

" No mali by sme pomaly ísť." povedali Freddy o 16.45, " Chcel by som sedieť, neviem, asi dnes pôjde veľa ľudí, ale tu v Blave mám akú-takú šancu na dobré miesto."

Presunuli sa na nástupište 22, kde videli autobus s označením ZVOLEN AS. Rozlúčili sa s tým, že sa o pár dní vidia. On tomu neveril, vedel, že ho už neuvidí. Zakýval mu na rozlúčku a bolo mu príšerne. 

Sadol si na odľahlé miesto čakárne a rozplakal sa. V ruke zvieral odznak a bál sa, že o neho prišiel navždy. Nakoniec sa dáko pozbieral a odišiel trolejbusom na Hlavnú stanicu, potom IC vlakom do Nových Zámkov a osobným vlakom do Palárikova. 

Blúdil ešte dlho po dedine. Nechcelo sa mu ísť domov. Nechcelo, alebo sa bál? Skôr to druhé. Dlho stál aj na ich móle a uvažoval, či by mu nebolo lepšie byť na dne tej bažiny. Aspoň by mal pokoj a nikoho by už netrápil. Nakoniec pozbieral všetku odvahu, ktorú mal a pobral sa domov. Celá ich ulica svietila svetlami, ktoré si zavesili na zábradlia a domy ich susedia. Akoby sa pretekali, kto bude mať viac svetiel na dome. Ich dom stál opustený v temnote. 

Nadýchol sa a zaklopal na dvere. Videl, že v obývačke sa svieti. Nevedel, čo môže čakať. Bol pripravený na všetko, naozaj na všetko. 

" Poď." povedal jeho otec a otvoril dvere. 

Vošiel do domu, kde bolo všetko krásne vyzdobené na vianočnú tematiku. Jeho otec a Irena Karátová upratali, napiekli, ozdobili vianočný stromček, vyzdobili celý dom, všade bolo tak nádherne čisto a pokojne. 

Otec mu nepovedal nič. Ani slovo. Bol rád, že prišiel na Vianoce domov, nechcel byť ani on sám. Vyšiel hore do svojej izby, ktorá bola tiež perfektne uprataná, žiarovky všetky vymenené za farebné, poschodie dostalo nový, vianočný šat. On však všetky svetlá zhasol a zadíval sa na ulicu, na ktorej boli domy osvetlené gýčovými vianočnými svetlami. Potichu začalo snežiť...