Devätnásta časť- IVO
14.12.2014 21:00
26.12.2014, Ladzany, hlavná cesta
Margaréta Federlová vyšla ladným a pomalým krokom z bytu. Pospevovala si pritom istú náboženskú skladbu, ktorú zbožňovala.
Potrebovala nakúpiť pár vecí , pretože sa minuli a potraviny v Ladzanoch boli zatvorené na prvý sviatok vianočný, tak musela ísť teraz.
Keď vošla do potravín, všimla si Magdušku, kamarátku a horlivú farníčku, ako bola ona sama.
" Ahoj Magdi, ako ste sviatkovali?" spýtala sa jej, pričom si všimla, že Magdaléna vyberá dáky ovocný sirup, samozrejme, jeden z tých najlacnejších.
" Grétka, pekný a požehnaný deň Ti želám. Ale ďakujem moja za opýtanie, veľmi dobre, a čo vy? Slávko prišiel z Ameriky?"
" Nie, nemohol prísť, lebo je tam naozaj ešte len krátko. Boli sme len sami s Maťkom a boli to také pekné Vianoce. Teda samozrejme, ešte s Bohom, ako som mohla na neho zabudnúť?" povedala zahanbene Margaréta.
" Áno, Boh je stále s nami Grétka. Práve som prišla kúpiť dáky sirup, pretože všetko deti vypili. Ale keď ich Boh nám už požehnal, tak, čo narobíme. Počula som, že Slávko mladší sa musel ženiť, lebo bola jeho priateľka tehotná, je to pravda?" prebodla ju káravo očami Magda.
" Nie, rozhodne nie!" kategoricky to odmietla Margaréta, lebo by nezniesla, keby v jej očiach bola matkou toho, kto spáchal, takýto obrovský hriech.
" Nie je zatiaľ tehotná, ale vieš akí sú mladomanželia, môže sa to podariť kedykoľvek a ja budem babka."
" Hej, hej, to je pravda. A čo Maťko, nemá niekoho? " spýtala sa otázku, ktorú Margaréta nenávidela a vedela, že odpovedať na ňu môže len jediným možným spôsobom.
" Nie, zatiaľ nemá, ale tak určite nájde. Je to pekný chlapec a už je aj Bc., takže myslím, že nebude mať problém. " povedala Margaréta a dúfala, že Magdalénu, taká odpoveď uspokojí.
Po chvíle konverzácie, Magdaléna zaplatila sirup a odišla. Margaréta kúpila dáke pečivo, maslo a salámu a vyšla pred potraviny.
Vyšla pred obchod, tašku si dala cez ruku a ponáhľala sa domov. Ako prechádzala cez cestu, všimla si auto a vodiča v ňom. Zamrazilo ju a skoro jej nákup vypadol z ruky.
Zazdalo sa jej, že vidí ozvenu svojej minulosti, pričom to bolo 50 na 50, či chcela, aby sa vrátila, alebo nie.
Myšlienku zahnala, pretože si uvedomila, že to asi nie je možné a prišla pomaly domov. Vybalila nákup a tešila sa na záviny, ktoré mala poobede priniesť jej mama. Freddy medzitým v obývačke sledoval dáku vianočnú rozprávku.
Gizela Domková akurát vyberala z trúby orechový a makový závin, keď sa stalo niečo, čo by nebola nikdy, ale nikdy predpokladala a myslela si, že táto udalosť sa nestane a ona aj tak umrie. Žial, mýlila sa.
Práve dávala dole z papiera na pečenie makový závin, keď zazvonil zvonček. Trocha sa popálila na rozhorúčenom plechu a v duchu si zanadávala. Myslela si, že to je Freddy, ktorý prišiel po koláče, ale veď mu jasne povedala, že budú poobede a prinesie ich sama!
Hundrajúc prešla do predsiene, ruky si utrela do utierky, ktorú mala opásanú okolo pása a otvorila dvere. To, čo zažila bol prinajmenšom šok.
" Ahoj mami." povedal muž, ktorý bol predošlý večer na čerpacej stanici a ktorého pred chvíľou videla i Margaréta pri potravinách.
Gizela sa nezmohla na nič iné, len potichu vyhlesla: "Ivan...."
26.12.2014, Bratislava, jeho byt
Po návrate z Levíc sa stihol ako tak zregenerovať a v dnešný, v dnešný Štefanský večer, ho čakalo stretnutie.
Mal prísť Andrej. Chlapec, s ktorým chcel začať on odznova. Alebo si to len v svojej hlave tak spojil. Páčil sa mu aspoň na fotke a keď mu Andrej napísal, že sa mu páči tiež bol doslova v siedmom nebi.
Andrej mal prísť o siedmej večer a boli dohodnutí, že nebude ich prvé "rande" trvať príliš dlho, maximálne tak dve hodinky. On súhlasil, nemal dôvod s tým nesúhlasiť.
Bolo presne sedem, keď zazvonil zvonček. On šiel napäto otvoriť dvere.
Prvý dojem je dôležitý a Andrej urobil dokonalý. Mal oblečené modré rifle, čierne topánky a čierny elegantný kabát zladený so sivým šálom.
Po krátkom predstavení vošli dnu do bytu, on uvaril čaj a Andrej sa posadil na gauč, on si sadol oproti nemu.
Rozprávali sa o všeličom možnom. On ako vždy chodil, keď bol nervózny potreboval sa prechádzať.
" Nejdeš ku mne?" spýtal sa ho Andrej a usmial sa.
On išiel. Bol mu sympatický a strašne chcel, aby bol Andrej jeho druhý Freddy.
Andrej mu začal jemne hladkať ruku a netrvalo dlho a už sa bozkávali. Andrejove bozky chutili úžasne a mal pocit, že sa zamiloval na prvý pohľad.
Bol to prvý človek, ktorého pobozkal od rozchodu s Freddym. Potom sa k nemu pritúlil a Andrej mu hladkal vlasy.
Mal sa ohromne, dúfal, veril, presvedčil samého seba, že tu bude opäť niekto, kto mu bude oporou a koho bude mať rád. Tentoraz ale reálnou oporou, nie dákou fiktívnou spojenou s dákou pavučinou klamstiev. Nie, Andrej bude reálny, len nesmie nič pokaziť. Proste nesmie a bude to tak. Určite.
Tak ako sa dohodli, nebol dlho, niečo po deviatej večer odišiel. Jeho v momente, ako opustil jeho byt prepadla úzkosť. To isté , čo mal s Freddym. Že už nikdy nepríde. Vzápätí dostal od Andreja smsku s textom, že mu bolo nádherne a , že sa teší nabudúce. Usmieval sa na displej telefónu, chytil vankúš na ktorom Andrej ležal a vdychoval vôňu jeho parfému, ktorá na ňom ostala.
Po stretnutí bol úplne nadšený, srdce mu búchalo a myslel si, že sa zamiloval. Nešiel hneď do vedlajšieho bytu povedať Mii, ktorá netrpezlivo čakala ako to dopadne a akože nenápadne sa zrazila na chodbe s Andrejom , ale napísal správu na facebooku Katke Adamčákovej, ktorá mala prísť na druhý deň do Bratislavy.
26.12.2014, Ladzany, byt Federlových
Celá nervózna a s chuťou na záviny sa prechádzala po byte a čakala, kedy príde Gizela so zásielkou koláčov.
" Konečne!" nahlas zvolala, keď započula zvonček a zdvihla sa z kresla.
Otvoril rýchlo dvere, naozaj veľmi rýchlo, ale keby vedela, že čo je za nimi, nechala by ich asi zatvorené.
" Preboha." bolo to jediné, čo dokázala dostať z úst. Nasledujúce udalosti, ktoré boli prebiehali približne takto:
*
Margaréta bez slova pozvala mamu a Ivana dnu a usadila ich do obývačky. Nič iné ju nenapadlo len to, že ide uvariť čaj.
" Prečo si sa vrátil?" spýtala sa Margaréta bez slova.
" Myslím, že keď som odišiel, nechal som tu ešte pár nevyriešených vecí, nemyslíš?" povedal jej Ivan a prijal čaj, ktorý mu podala.
"Aké veci?"
" Veď vieš čo myslím, je tu niekto, kto ma potrebuje Grétka."
" Ivan, prosím ťa, nebud smiešny, nepotreboval ťa toľké roky, teraz si už nepotrebný, vlastne niekto ťa zastúpil."
" Grétka, trocha úcty, dobre?" pokárala svoju dcéru Gizela.
" Akú úctu mama? A vlastne, načo sa tu ja s vami vôbec bavím? Ublížil si mi, strašne si mi ublížil! Vypadni! Ihneď!"
Ivan sa narovnal a nesnažil sa tak rýchlo vzdať: " Ale no, veď ..."
" Vooooooooooooooooon!" začala zrazu vrieskať ako nepríčetná Margaréta.
Obaja videli, že nemajú inú možnosť a urýchlene opustili byt.
Margaréta s hysterickým plačom išla do skrine, vybrala škatuľu, ktorú mala vedľa ružencov, vybrala z nej fotku Ivana, šla do kuchyne a fotku zapálila.
" A je po tebe....je po tebe." plač sa zmenil na podivný smiech. V kuchyni sa zviezla na zem vedľa šporáka a začala opäť plakať.
Freddy prišiel o chvíľu domov, zrazil sa vo vchode s babkou, ktorá mu načrtla, kto je Ivan.
Začal mať podozrenie, divný pocit? Možno. Raz našiel u mamy fotku Ivana, je to jej dávny a stratený brat, ktorého nikdy nepriznala. Alebo je to niekto iný?
27.12.2014, Bratislava, La Putika
Nad vchodom do kaviarne La Putika na Klobučníckej ulici blikalo krásne vianočné osvetlenie. Pri vchode bola chladnička, ktorá ukrývala veľké množstvo výborných zákuskov.
On sedel dnes na zvláštnom mieste vo fajčiarskej zóne kaviarne.
Čakal na Katku Adamčákovú, ktorá síce nefajčila, ale mala sa k nim pripojiť aj Mia, ktorá mala rada cigarety. Konkrétne Carelie.
Obzeral sa tu. V tejto časti bol asi len dvakrát, s Freddym chodili do nefajčiarskej zóny, i keď Freddy fajčil, ale chodil radšej von.
Sníval už o tom, ako sem zoberie Andreja. V hlave mu vírili romantické večery s ním pri svetle tlmenej lampy.
Čakal, nečakal, že príde načas, ale dnes prišla dokonca výnimočne, o dve minúty i skôr.
Sadla si pri ňom a objednali si horúcu čokoládu, on jej porozprával všetko o Andrejovi a spýtal sa, čo má nové.
" Budem sa vydávať. Filip ma požiadal o ruku. " povedala s nadšením Katka Adamčáková a ukázala prsteň, ktorý jej trónil na ruke.
Katka mala vzťah s Filipom približne dva roky a on bol rád, že sa zoberú, pretože Filip bol pre Katku ten pravý. Na jar bude svadba, už teraz sa teší, ako si tam zatancuje.
V tej chvíli sa k nim pripojila i Mia, ktorá trocha meškala, objednala si presso a zapojila sa do debaty s nimi dvomi.
Smiali sa, nebolo v kaviarni veľa ľudí a vo fajčiarskej časti boli len oni traja. Bolo im nádherne. Za oknom kaviarne La Putika začal potichu padať hustý sneh.
27.12.2014, Komárno, byt Romany Šábikovej
Riaditeľ gymnázia v Komárne Miloš Uherčík opustil byt Romany Šábikovej približne o 14.43 v toto sobotné popoludnie.
Prišiel Romanu poprosiť, slušne poprosiť, aby sa mu pomohla zbaviť Tamary Ištokovej. Bál sa, že mu jeho pomer pomaly, ale iste prerastá cez hlavu.
Romana si nebola istá, že či Tamaru prehovorí. Nebola do Miloša zamilovaná, ale bolo jej s ním jednoducho dobre.
Sľúbila mu, že sa pokúsi. Konečne odišiel s dúfala, že bude mať už relax. Rovnako ako Margaréta v Ladzanoch, i Romana v Komárne sa mýlila.
Zazvonil jej telefón, nejaké neznáme číslo. Zodvihla.
" Haló? Šábiková."
" Dobrý deň. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Tu je Simona Antalová. Určite viete kto som, Romana. Rada by som Vás požiadala, aby ste dali môjmu manželovi pokoj. Veď viete, o kom hovorím. Čiže láskavo, obrátte svoju pozornosť na niekoho, kto nie je zadaný. Vy pobehlica! Inak budete znášať následky." povedala Simona a položila svoj iphone na kuchynský stôl.
Celá roztrasená zavolala Tomášovi, že Simona o nich už vie. Tomášovi to bolo jedno, v podstate aj Romane.
Simona zatiaľ sedela v dome na Holubyho ulici. Spriadala intrigy. Tomáš musí byť jej! Za každú cenu!
27.12.2014, Ladzany, obývačka Federlových
Freddy bol nejaký nesvoj, Margaréta ani len netušila, že už vie, že Ivan vôbec existuje. Dúfala, že odíde a jej tajomstvo nikdy nevýjde na povrch. Žial, mýlila sa.
Niekto zazvonil. Freddy si vo svojej izbe písal s Barborou Chvíľovou a Margaréta robila špenátové haluška na večeru.
" Čo sa deje?" spýtala sa Margaréta, keď otvorila dvere a videla, že stojí tam Ivan a Gizela. Bez slova obaja vošli dnu a presunuli sa do obývačky. Margaréta išla nervózne s nimi. Ani netušila, že v nasledujúcich minutách, výjde jej desivé tajomstvo na povrch.
Freddy bol vo svojej izbe a Ivan bol rozhodnutý, že pravdu musí vedieť.
" Musíme chlapcovi povedať ako to bolo, zaslúži si to." začal Ivan, pričom mierne zvýšil hlas.
" Ticho!" zasypela Margaréta na Ivana.
" Maťko, ťa môže počuť, je vedľa" pokračovala a mala v očiach slzy.
Freddy všetko počul, mal rastúce podozrenie a musel si ho potvrdiť. Prudko otvoril dvere na svojej izbe a vošiel do obývačky.
" Mama, povedz mi pravdu. Kto je tento muž, ha?" vyštekol na ňu sprudka.
" Grétka, povedz chlapcovi pravdu! Zaslúži si ju poznať!" pozrela sa na ňu Gizela
"Áno, áno, je to tak! " soptila Margaréta
" Je to môj brat a čo?" skríkla a zatlačila Gizelu do kúta.
" Nie to som sa ťa pýtal mama, nie to! To podľa mňa nie je všetko, že?" reval na ňu Freddy a Margaréta sa bála, že ju udrie.
" Je to tak! Áno, je tvoj otec!" vykríkla s plačom .
" Nie, to snáď nie....nie!" Freddymu sa zotmelo pred očami a zviezol sa k zemi.....
© Matej Kovalčík- scenár
Karin Šabíková- jazyková korektúra